Ako milovať tých ostatných alebo pohľad z odstupu

Včera som zažila jedno pracovné nedorozumenie, aké sa zažívajú bežne. Emailová komunikácia pochopená z miesta emócie toho druhého a vrátený protiúder v zmysle toho svojho pochopenia. Zamyslela som sa nad podstatou vzniknutého problému, venovala som pozornosť len podstate riešenej veci a suchopárne som vysvetlila svoj náhľad, na čo som si vyslúžila odpoveď “ že mi chýba človečina“.

V postupe otvárania sa novému vnímaniu sveta sa všetky zažité a rokmi naučené videnia na svet okolo seba aj tých druhých búrajú. Zmenou nastavenia sa niektoré vzťahy stávajú v danom čase nekompatibilné a odrazu je tu stret rozličných nastavení. Medziľudské vzťahy sa stávajú skúškou a minulé  vzťahové väzby menia svoje DNA a pretvárajú sa. Niekedy aj za nepochopenia alebo nespozorovania zmeny  z tej druhej strany -:) Aj onkologické pacientky pri návrate do minulého prostredia, možno ani nechápajúc podstatu, menia svoje vzťahy a niečo strácajú aby iné našli. To všetko je spôsobené zmenou vnútorného nastavenia, čo prináša zo sebou aj poznanie, že zmenou vnútra sa mení vonkajší odraz a ten odrazu nemusí pasovať -:) Tu by sme sa mohli zacykliť. Ja sama som už prešla obdobím, keď som chápajúc svoju vnútornú zmenu vstupovala po špičkách do starých vzťahových vôd, aby som opatrne odskúšala hĺbku či studenosť hladiny a mala možnosť spätnej reakcie a nastavenia budúceho fungovania. Takže toto máme za sebou -:) Milovať blížneho svojho pokiaľ sa jedná o vám príjemného človeka, priateľa a blízku Dušu, ešte v zjemnenom vnímaní teraz a tu, ktoré už dokážete preciťovať v plnej sile je úžasný zážitok a otvorenie preciťovaniu poskytuje slobodu a nové dimenzie zážitkov. Tak, a čo s ostatnými?

Prešla som dlhou cestou, kým som si priznala, že nepríjemní ( mne ) ľudia sú len odrazom nepochopeného v mojom vnútri.  Ono sa to ľahko píše,ale ťažšie chápe. Cesta k pochopeniu tejto záležitosti totiž vedie cez sebaspytovanie a odkrývanie vrstiev svojho Ega, ktoré sa berie ako niečo negatívne ale zároveň je obsahom samých nás. Kto by už chcel prezentovať navonok svoje tmavé miesta? Radšej zapneme umelé osvetlenie a nasvietime obraz aby bol krajší -:) Nevyhla som sa ani tomu, že som umelým dýchaním oživovala už nepotrebné a neaktuálne vzťahy, vo viere, že predsa len „musím“ oživovať niečo, čo bolo tak dlhý čas časťou  môjho života. Neverte – nič nemusíte -:) Dodatočne som prešla chápaním, že niektoré vzťahy ( a tým myslím dlhodobé ale aj trvajúce pár minút ako interakcia ) sú tu preto, aby boli použité na určitý presne stanovený účel môjho nastavovania a vývoja. Od tohto nacítenia je len krôčik k uvedomeniu, že na tomto cvičisku je nás veľa a vzájomne si pomáhame vidieť sami sebe do vnútra, aby sme tam našli Pochopenie a Pravdu. Nie je nič veľké začať od seba a pri každom nepríjemnom strete pozerať na vec z nadhľadu cvičiska, a hľadať uhol pohľadu, ktorý by ma priviedol k podstate, čo ma to má naučiť v tom mojom videní sveta. Iste – nejaké to úsilie treba vyvinúť, ako pri všetkom. Ja sama pri týchto stretoch začnem počítať do 10 aby som nezareagovala ihneď, potom vzlietnem vyššie a pozriem sa na situáciu zhora,kde vidím dvoch rovnocenných partnerov. Keďže však cvičím svoju Dušu, rozpitvám dôvod u mňa samej. A pokorne pochopím, že bez partnera by to nešlo -:) Toto pochopenie mi dáva možnosť pozitívne vnímať aj tých, ktorí na mňa pôsobia negatívne. Neriešim ich, riešim seba a svoj postoj. Hľadám chybné nastavenie, s pokojom a láskavosťou – však som tiež len človek -:)

50 rokov mi trvalo, kým som pochopila výrok z Biblie “ Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“ . Odkrývam svoje Ego a priznávam : som hróóózne pomalá.

Zdieľajte ...