Ako som Všetko prežila a Nič sa nestalo

Rekapitulácie patria k novoročným obyčajom a ľudia rekapitulujú aby sa mohli pochváliť tým úspešným a neúspešné nechať za dverami starého roka. Priebeh rekapitulácie je tiež veľmi individuálny od nudného prechádzania minulých udalostí pri sedení v rodinnom kruhu a pojedaní silvestrovského kapra až po bujaré oslavy v kruhu známych aj neznámych priateľov, ktoré končia nedostakom rekapitulačných schopností toho posledného dňa v roku. Ja, ktorá som vždy krok vpred som sa dostala k rekapitulácii až teraz. Dôvod?  Aby som vedela, že nie som nič výnimočné -:))

Minulý rok mi nadelil veľmi štedro. Čo na tom, že extrémy boli na oboch stranách spektra prežitkov. Z tej duchovnej výšky nie je rozdiel nedzi dotykom smrti, keď vás zmrazí  a vy musíte pokľaknúť a dýchať  prach zeme a medzi bezuzdným prežívaním šťastia, keď sa zadúšate všetkou objavenou rozkošou sveta. Všetko sa pohybuje v neustálom kruhu, kde niet začiatku a konca, vaše prežívanie je len neustálym kolotočom dní, kedy len prácou na sebe posúvate kruh prežitkov do špirály, ktorá je tiež len z kruhov -:) Je veľmi špecifické rekapitulovať obdobie, ktoré vás zmenilo fyzicky aj psychicky. Obdobie, ktoré  vzalo všetko nepotrebné z minulosti, zomlelo to spolu s vašou celou  bytosťou v mlynčeku emócií, prikorenilo to patričnou dávkou bolesti a chvíľkami beznádeje a zúfalého hnevu, náhlymi  víťazstvami a pochopeniami, nadšením z novoobjaveného a štipkou hrdosti na samého seba -:) To všetko v časovom úseku , za ktorý iní ľudia prežili kus cesty bez vás. Teraz tu stojím nová. Tak fajn. Mlynček mi nadelil novú fasádu, nové myslenie aj nových priateľov. Keď sa tak obzerám okolo seba, vnímajúc, že niektoré skutočnosti  a ľudia tu už nie sú, alebo sú pre mňa neviditeľní ( ale aj ja pre nich -:)), nikto ma nevíta…hm. Všetci okolo mňa rekapitulujú, oslavujú tie svoje kruhy, začínajú žiť svoj Nový rok. Na sekundu ma napadne, že som toho toľko prežila – a nikto si nič nevšimol -:)) Všetko, čo sa udialo je pre túto chvíľu Nič…

Silvestra som strávila v posteli. S chrípkovým vírusom, teplotou a rozprávkami v telke. Ten maličký vírus nepostrehnuteľný a neustriehnuteľný spokojne sedel pri mne na vankúši, nohu prehodenú cez druhú, šálik na krku a spoločne so mnou sa zabával na čertoch a anjeloch. Také malé Nič je zároveň v jednom okamihu Všetko. Lekári dokážu prišiť nohu, transplantovať srdce alebo obnoviť zrak. Nedokážu ale zabrániť malému vírusu, aby nezmenil vaše plány, akokoľvek veľkolepé a premyslené -:) Malé Nič vám zmení Všetko, aby ste pochopili absolútnu pravdu, že aj zrnko piesku pohne skalou. Preto som odohnala myšlienky na chýbajúcu slávobránu a ovácie a vstúpila som do Nového roka bosá a bez očakávaní. Vnímam okolo mňa množstvo ľudí, ktorí tak ako ja ukotvení v svojom Strede, môžu vplávať do vôd nového obdobia , čo ako by bolo turbolentné. Mám chuť im mávať a zdraviť sa s nimi, spájať sa a stretávať sa -:) Verím, že tento rok bude o tom, teším sa na to a viem, že všade navôkol sa rozplýva krajina poznania a je čím ďalej tým viditeľnejšia a zrejmejšia -:)

Šírte znovuobjavené a posúvajte ďalej.

Zdieľajte ...