Blchy a otvorená myseľ…

Otvorená myseľ alebo aspoň pokúšanie sa o jej udržiavanie otvorenia -:) mňa osobne sprevádza každý deň. Rozširovaním vnímanej skutočnosti u jednotlivcov podľa mňa narastá logicky geometrický rad vnímania tej istej skutočnosti rozličnými bytosťami, podľa ich úrovne vedomia a tým sa dostávame k situácii, keď jedna informácia sa javí rozlične rozličným ľuďom, aj keď pochádza z rovnakého prameňa. Tak čo s tým ?

Keď sa ľudia z mne blízkeho okolia dozvedeli o mojej diagnóze, reagovali každý inak a v snahe pomôcť mi, sa naplno prejavovalo vyššie popísané -:)) Každý z nich podľa svojho svedomia a vedomia prejavil empatiu. Keď na vás kopec ľudí pľuskne každý svoju dávku empatie, prikorenenú svojimi zážitkami, informáciami a zažitým z rodiny, či okolia, dostanete takú pecku, že nebyť počiatočného umrtvenia zo šokujúcej diagnózy, možno by vás prekotilo od návalu pomoci -:)) Pravdaže spektrum pomocných informácií sa pohybuje v šírke od : 1) je to vôľa božia a všetko je v rukách osudu., cez 2) poznám bylinný prípravok, ktorý už mnohým pomohol, určite nechoď na chemo a ožarovanie, to ťa zabije., až po 3) neboj sa, dnes už lekári všetko vedia vyoperovať a vyliečiš sa. Pridajte k tomu spojenie rovnakej váhy rozličných výsledkov – a schizofrénia jak vyšitá. Všetky tieto „pomoci“ v dobrej viere pomáhajúcich ( za čo im pravdaže ďakujem, vážim si to a vôbec to nechcem znevažovať ) majú jednu spoločnú črtu. Opierajú sa o nejaké „potvrdenie u iných“. Kto prežil chemoterapiu, operácie a ožarovanie, sám spoznal širokú škálu možností prežívania liečby a precítil ( pokiaľ je vnímavý ), že každá z nás v tom istom bode liečby, možno aj s tým istým štádiom nálezu, na tom istom mieste, v tom istom veku…mohla by som pokračovať …každá z nás, prežila liečbu inak a nič nepomohlo akékoľvek porovnávanie. Možností je nekonečne veľa. Žena, ktorá sa pustí po ceste “ potvrdzovania“ zažije nekonečné emočné turbolencie, s každou novou informáciou, „ktorú stretne“ sa koniec toho jej príbehu aktuálne bude meniť v jej myšlienkych. Stretla som také ženy v nemocnici, nebolo ich veľa. Ale vnímala som ich neskutočne bolestivý zážitok z neustáleho drankania informácií od spolupacientiek a očakávania, že konečne raz natrafia na „presne tú istú diagnózu“ a pozitívny výsledok u inej, im potvrdí konečne ich vlastný boj, ktorý práve vyhrávajú.

Ak precítite a prijmete myšlienku, že už nikdy v tomto živote nebudete mať od nikoho potvrdené, ako to celé dopadne…vtedy sa schúlite samé do seba a v tichu možno budete plakávať a smútiť. Ale toto stíšenie a chúlenie do vlastnej náruče vám prinesie odrazu pocit, že „sa počujete“. A u seba, nájdete aj odpovede…Ako vždy, vo svojom vnútri, ktoré je jediné napojením na Zdroj. Zdroj informácií a Zdroj všetkého. Ako si ho kto pomenuje je jeho slobodná vôľa a v dnešnom Novom svete, by to mal každý z nás akceptovať.

Mám otvorenú myseľ. Prijímam informácie bez toho, aby som klasifikovala ich „pravdivosť a použiteľnosť“ pretože v dnešnom svete informačného nadbytku, ktorý je zároveň aj zmanipulovaný, by sa mi asi uvaril mozog -:) Pri rozhodovaní počas liečby som sa pravdaže nevyhla bezsenným nociam, keď som sa pokúšala počúvať samú seba a nájsť odpoveď. Ach, to som vám nepovedala – ani táto cesta nie je bezbolestná a ľahká, sorry.

Prijala som chemoterapiu, aj ožarovanie, omietla som poslednú dávku chemošky aj vyoperovanie všetkých uzlín, že to iným príde ako vabang ? A nie je vabang dať plnú moc nad sebou do rúk liečiteľov, lekárov, nápomocných ľudí alebo reklamného priemyslu, v snahe nájsť „potvrdenie u iných“ ? Možno sa to bude zdať pre iných veľmi negatívne zakončenie tohto príspevku., ale vnímam, že žiadna z ciest “ nie je práve tá správna“, nie je pre mňa dokonca podstatné, či som „neurobila chybu“. Nahrubo povedané, stráca zmysel výsledok, nebudem mať potvrdenie niekoho, že budem žiť ešte mnoho rokov. Stačí mi, že som našla sama seba a viem, že čas, ktorý prežijem, bude pre mňa plnohodnotný. Aspoň sa o to snažím a toto snaženie ( rozumej zároveň aj plné prežívanie teraz ) začína byť mojou témou života ( a teraz nehovorím o dovolenkách -:) a peniazoch -:)) neberiem nikomu ten jeho pohľad na vec a akceptujem, že pre každú z nás Vesmír vždy nájde ten jej spôsob liečby, či to už budú bylinky alebo klasická onkológia. Podstatné je, aby sme si my sami dokázali vybrať a počuť, čo nám Vesmír hovorí. Jedinou zábranou na tejto ceste je Strach a Panika, pretože tie blokujú akékoľvek samostatné rozhodnutia a aj vnímanie akejkoľvek nápovedy, aj keby ste o ňu zakopávali na každom kroku -:)

K tým blchám -:) v jednej knihe, o ktorej napíšem v sekcii knihy, som natrafila na jedno prirovnanie, ktoré s obľubou používam, keď sa stretnem s ľuďmi, ktorých myseľ ešte funguje v starých tendenciách a majú snahu mi “ vnucovať tú ich pravdu „. To sa týka onkológie ako aj bežného života.

Sedeli raz blchy na tom istom aute . Jedna sedela na zadnom nárazníku, jedna pri predných dverách, iná na kolese, ďaľšia zas na čelnom skle. Keď sa stretli – rozprávali sa o tom, aké to auto je. Jedna vravela, že červené, druhá, že je z čiernej gumy, ďaľšia ich presvedčovala, že je z kĺzavého skla…

Tak takto to je -:)))))

Zdieľajte ...