Dalí a psychologický čas

Vždy ma priťahovali a zároveň odpudzovali obrazy Salvatora Dalího, rozporuplné pocity ale vedú k pozornosti a ku skúmaniu -:) Keď som kedysi jeho obrazy vnímala ako výplod šialenca, teraz mi pripadajú len ako náhľad do inej dimenzie, ktorý mu bol poskytnutý. To, že čas plynie „inak“ som pochopila, keď som spomalila a začala si uvedomovať rozdiel medzi vnímaním výsostne mnou vnímaného vnútorného času a toho vonkajšieho, ktorého presnosť odmeriavajú hodiny. Patrím ku generácii, ktorá sa narodila do socialistického naplánovaného, niekedy až statického času. Neskôr sme my, ktorí prežili mladosť v pomalom síce „nezmyselnom“ tempe, boli vhodení do ošiaľu kapitalistického podnikania a naháňania za „potrebnými“ vecami a prežitkami, zaradili sme sa do bežiaceho davu a spoločne s ostatnými sme sa vydali na dlhý maratón. Každý z nás mal inú kondičku, ktorú dostal do vienka,  takže kým niektorí bežali s vypätím síl vpred za žiarivým imaginárnym cieľom, iní sa snažili udržať krok aspoň s predposledným vojom a nepadať pritom na hubu. Ja som dostala do vienka dobrú kondičku a spolu s bystrým rozumom som si pripadala, ako keby okolo mňa ľudia boli nemotorní, pomalí, rozčuľovalo ma to a rozčuľovali ma priamo tí, ktorí nestíhali moje tempo. Teraz už viem, že žitie podľa fyzického času, ktorý nám bol nadiktovaný, prináša zo sebou porovnávanie a následné formovanie vlastného Ega, ktoré opäť ilúziu času posiľuje. V takýto moment nedokážete akceptovať ani jedno z božích prikázaní, lebo všetky protirečia logike vnímaného vašou mysľou -:) Obojstranná akcia a reakcia spôsobuje, že čím viac máte a čím väčší rozhľad získavate, tým väčší je aj výklad ponúkajúci vám rozličné ciele a možnosti, takže nastáva nekonečný rad možností. Akurát, že vám zabudli povedať, že na ceste nie je až veľa čerpacích staníc-:)

V prvom momente som sa pozastavila nad vnímaním času, keď som premýšľala nad dianím okolo mňa v súvislosti s bombastickými výsledkami skoro zachytených nálezov na mamografoch. Ja sama som mala zachytený nález na mamografe v prvotnom štádiu a teda s najlepšími vyhliadkami. Pri vákuovej mamotopii, akousi zdokonalenou formou biopsie, mi odobrali kopec vzoriek a v niektorých z nich zachytili zhubné bunky. Tento postup je používaný a veľmi propagovaný medzi ženami, zachraňuje vraj životy a je to úžasný posun v diagnostike. Však áno. Len ak k tomu pridáme následný stav nášho zdravotníctva, keď na nasledujúce ošetrenie čakáte poradovník, pričom vám už ale do mozgu zaštepili presýpacie hodiny a za pätami postavili imaginárnu tetu s kosou – vaše hodiny sa začnú zrýchľovať a čas bežať inak. V mojom prípade nasledoval sled udalostí, kde som „tlačená časom“ následne „tlačila na pílu“ ja sama. Vesmír mi prihrával pomôcky, ktoré som nebola schopná vnímať – od stratenia žiadanky, cez omylom vymazaný termín vyšetrenia, až napokon po oznámenie operátora, že “ vyšetrenie MRI bolo nepreukazáteľné“. Nevadí, keďže ide o každú sekundu, ideme operovať. Výsledok bol, že po odobratí kvadrantu prsníka, bohužiaľ a chválabohu nenašli Nič. Lekári spokojní, že PREDčasne zastavili diagnózu, najprv si ma trochu nervózne posúvali medzi sebou, aby ma neskôr založili do kartotéky sledovaných. O dva roky neskôr som sa na onkológiu vrátila a napriek väčšiemu nálezu som sa celý čas od počiatku držala už toho „svojho“ času. Nič som nesilila a nechávala si dosť priestoru na precítenie a vnímanie možností…

Dnes je naša zem plná prebudených bytostí, alebo práve prebúdzajúcich.  Každý za seba a zároveň v Jednote konečne precítime náš čas, nie diktát vonkajšieho už deformovaného sveta. Pochopíme, že žiaden hodinami označený čas nemôže ovplyvňovať náš osud. Vždy, keď to bude potrebné, prejdeme z behu do chôdze, alebo jednoducho zastaneme. Zastaneme, pretože „práve teraz“ potrebujeme sústredenie na vnímanie toho, čo nám Vesmír, Bytie, Boh hovorí. Aby naše ďaľšie kroky boli v súlade zo zámerom našej Duše. Nie zachytenie vopred, ani zrýchlenie postupov, nie nervózne snahy lekárov o ohraničenie možností sledu v chaose dnešného sveta. Prvým krokom k „uzdraveniu“ je splynutie s naším vnútorným časom, dávanie priestoru na zásah z hora -:) pozorné načúvanie a vnímanie pomôcok. A nakoniec prijatie Viery, že nič nemôžme zameškať, ak počúvame svoje vnútro. Akceptujme rady lekárov, ale akceptujme v rovnakej miere aj hlas svojho podvedomia. Pretože nevidím žiaden dôvod aby tieto hlasy neboli rovnocenné. Je však potrebné vnímanie cibriť a cvičiť, pracovať na sebe a prijať za svoje, že je to nekonečná práca. Takže – ja idem cvičiť -:)

Zdieľajte ...