Expandéry – bombardéry, alebo o nových prsiach

Nepozerám veľmi telku, ale asi každý z nás niekedy videl reklamu na Alzu, kde zelený marťanyský mužíček v ruke s motorovou pílou spieva o „masakri cien“. Vždy, keď vidím túto reklamu, spomeniem si ako som sa cítila po druhej operácii a mužíček s pílou vystihuje moje pocity -:) Masaker. Ale pre nás ženy, ktoré sme rodili socialistickým spôsobom, kedy sa nás nikto nepýtal, či nepotrebujeme niečo na utlmenie bolesti a boli sme vôbec radi, že si nás na pôrodnej sále niekto všimol – pre nás je bolesť prežitá a spoznaná, zároveň s informáciou, že raz začína ale aj končí. Takže úprimne – nie je to med lízať, ale má to svoje ohraničené trvanie.

Keďže som sa liečila v Čechách, hneď na začiatku liečby akútneho nálezu mi ponúkli možnosť po liečbe chemoterapiou, pri obojstrannej mastektómii ( keďže som zároveň BRCA1 pozitívna ) zároveň podstúpiť aj rekonštrukciu prsníkov. Ono sa o tom píše všade veľa, ale vlastne nič -:) Pre mňa bola táto informácia nová, pretože som vedla, že na Slovensku je postupnosť inak nastavená a v dlhšom režime. Tu mi dali možnosti a keď vám dajú možnosti, znamená to prevažne dlhé noci premýšľania -:) Keď mi mladý lekár vysvetlil postup, moja prvá otázka znela : koľko pacientiek to prežilo a zažilo -:) odpovedal, že viac ako 150, tak OK, snáď štatistika bude aj pre mňa pozitívna. Nekonečne dlhý týždeň, v ktorom som sa rozhodovala, či podstúpiť obojstrannú, zároveň rekonštrukčnú operáciu, či moje telo má dostatok energie na toto, či riešenie nenatiahnuť časovo aj čiastkovo…Poslednú chemo som napokon odmietla a mesiac pred operáciou som sa dopovala vítamínami, relaxom a prípravou na tento masaker. Najťažšie obdobie je asi to, keď všetci čakajú na vaše rozhodnutie a vy čakáte tiež -:) a ono prichádza…najprv pomaly zakukuje do dverí a robí na vás bu-bu-bu, potom postáva vo dverách a netrpezlivo podupkáva nožičkou, následne nastáva ten moment, keď ho vpúšťate ale zároveň v panike dvere zatvárate. Hm, komplikovaný stav -:)) V jeden moment mi došlo, že sme opäť pri „potvrdení“, nikto vám nepotvrdí, že vaše rozhodnutie bolo to správne, tak som to poňala ako výber ďaľšieho vývoja a snažila som sa, čím menej zapájať mozog a čím viac precítitť vnútorné nastavenie. Mozog nikdy nebude mať dostatok informácií a neustále bude očakávať potvrdenie, takže tam by sme ďaleko nedošli. Mimochodom, opakujúce sa situácie tohto charakteru ma doviedli k postoju, že po určitom limite „snaženia a trápenia“ to nechávam na Vesmír, verte alebo neverte, po zmierení a odovzdaní – vždy príde odpoveď -:) Pri premeriavaní môjho útleho hrudníka v ordinácii, mi na pravom pleci pristála mrcha panika a čísla použité lekárom, ale že absolútne nedávali priestor na predstavu veľkosti môjho nového kúska tela. Ale keďže som za rozhodnutím už zavrela dvere, ideme do toho. Operácia trvala 6,5 hodiny. Pri nej mi odstránili obe prsia a pod prsný sval vložili expandér, ktorý bol čiastočne naplnený a následne sa bude doplňať, aby sa naťahovala koža. Intenzita bolesti po prebudení dosiahla štádia, že mi v danom momente bolo jedno aké veľké moje nové prsia budú, takže aj ja, ktorá som celý život bojovala proti nadspotrebe liekov, som sa jej poddala -:) Netuším v akom množstve a v akom časovom rozpätí to bolo, pretože nasledujúce dni sa zo mňa stal regulérny drogista a za malú pilulku by som zabíjala -:) Ležanie na chrbte ma otupilo a paralyzovalo a pochopila som, za akú krátku dobu je možné zmľandravieť a odpísať svoje pohybové ústrojenstvo. Našťastie naše nemocničné anjely – sestričky, s dostatočným objemom praxe, nám dopomáhali k správnemu nastaveniu a ja som pochopila, že ak sa nebudem hýbať, asi tu ostanem navždy a keď sa chcem hýbať, musím požierať malé tabletky aby som nemala bolesti -:) Začala som pohybmi nôh a veľmi mi pomohlo brušné dýchanie z yógy, napokon som ako tak rozhýbala stroj -:) Nasledujúce dni ma mohli ľudia vidieť, ako sa plazím so štyrmi „kabelkami“ s drénmi, pozastrkávanými kdetade po nemocničných chodbách a počítam kroky a odhadujem, kedy asi nastane tá chvíľa, že ďaľší krok nezvládnem a rozpleštím sa na čistej podlahe. Ale v rámci možností som sa rozhýbala a mám za sebou nezabudnuteľné dva týždne -:) Chirurgovia sú zvláštny ľudia so zvláštnym humorom, ak k tomu prirátate, že ležíte na onkológii, nemôžte očakávať nič očakávané. Pred prvým preväzom som si v duchu predstavovala čo uvidím, ako vždy predstavy sú hroznejšie ako realita -:) Keď mi dal chirurg dole obväz a odborne si ma poprezeral, povedal „nádherné“. Pozor, keď vám chirurg povie nádherné, nič to nehvorí o skutočnom vizuále, ktorý uvidíte vy. Áno aj toto potvrdzuje, že realít je v danom čase paralelne mnoho, podľa vnímania subjektu -:) V skutočnosti obdivuje svoju prácu, je hrdý na krásne zošitú ranu a v hlave si premieta ako to všetko krásne zvládol. Celé dva týždne, každý deň som vstrebávala ten blažený pocit, keď sa na vizite chirurgovia rozplývali…nádherné, náááádhernééé -:) A čo uvidíte vy? Bola som prekvapená, lebo som očakávala modriny a jediné, s čím som mala problém boli ustavičné pľuzgiere po lepiacej pásky, ktoré mi opakovane sestričky ošetrovali a diery po drénoch, ktoré mi postupne vyťahovali. Môj hrudník bol aktuálne ako dva malinké kopčeky, cez ne sa tiahli vodorovné jazvy a mala som inak pocit, že krížikový steh vo veľkosti kobyliek urobil nakoniec náročnej operácie asi vrátnik. No ale, keď chirurg povie, že pekné, tak on tomu predsa rozumie -:)

Po tejto operácii je všetko už len lepšie. Nasledujúce mesiace som dochádzala ambulantne na „dofukovanie“ . Čaro prítomného okamihu, keď vstupujete do ordinácie plochá a vystupujete s jednotkami je neopísateľné, tak ako aj nasledujúce zväčšovanie v intervale cca 3 týždňov, kedy váš hrudník nielenže nadobúda rozmerovo poznateľné objemy, ale aj jeho pevnosť rovnajúca sa skale z vás urobí ( mám 50 rokov ) opäť mladú ženu s pevnými prsiami -:))) Pred operáciou za mnou došla sestrička a zavolala ma do vedľajšej izby, tam bola pani, ktorá sa už pripravovala na výmenu expandérov za silikony a chcela mi ukázať ako vyzerajú tesne pred. Mimochodom ukazovanie pŕs sa stane časom takou rutinou, že som mala problém nerobiť to na verejnosti, neuvedomujúc, že som už v inej realite -:)) Mladá žena sa rozplývala, pretože pred operáciou nemala skoro nijaké prsia a teraz – trojky -:)) Teraz si myslím, že setrička chcela odviesť moju pozornosť od toho, čo ma čaká a o čom nikdy pred pacientkami, ktoré to majú pred sebou nehovoríme. Ale – som tu, prežila, som, dá sa…Expandéry sú totálne tvrdé ( jedna zo sestričiek ich volala bombardéry ) a na pár mesiacov musíte zabudnúť na akékoľvek pohodlie, nevrazíte ich do žiadnej podprsenky a vrážate nimi do zárubne. A keďže si plastický chirurg želá pohodovú prácu, nafúknu vám ich do väčších rozmerov, ako si niekedy želajú rodinný príslušníci ( tu sa pozastavím, lebo väčšina manželov bola za menšie prsia, tak vidíte, je to len v našich mysliach -:))  Pravdaže nevyhla som sa ani problémom, pretože to by som nebola ani ja, ale toto tu nebudem rozoberať, lebo v danú chvíľu to nie je podstatné. Pri naťahovaní kože expandérom si ženy natierajú pokožku rozličnými prípravkami. Nikektorej sadne bravčová masť, niekto si kúpi špeciálne výživné prípravky, niekto použije kokosový olej, ja som používala po celú dobu Rakytníkový bio olej. Jediná spoločná črta je – že toho spotrebujete veľa, pripravte sa na vedierka, na kýbliky mastičky -:)) Dni sa premenia na ustavičné natieranie a partnerská pomoc vo forme natierania chrbátu je nenahraditeľná. S pribúdajúcim objemom vpredu, vám začne naťahovať kožu zozadu -:) Takto sa podľa mňa cítili ľudia na škripci, ťahalo mi to kožu od lopatiek, niektoré dni som cítila, že mi to ide až spoza uší -:)) nechcela by som byť Barbina. Ale zas vedľajšie účinky v podobe narovnania vráskavej pokožky pod krokom potešia.

V čechách je plastický chirurg priamo zaestnaný popri svojej praxi v onkologickej nemocnici, takže operácie prevádza spolu s onkológom. Niektoré ženy sa pravdaže rozhodli pre iný druh operácie, je to na odporúčaní lekára ale aj na vlastnom výbere. Nikdy nezabudnem, keď pri jednej návšteve lekár telefonoval a rozoberal s kolegom mladú štíhlu ženu, ktorá nechcela silikóny ale trvala na rekonštrukcii z vlastných tkanív, ktorá sa tiež prevádza, pričom chirurg potrebuje nejaké to tkanivo z vášho tela premiestniť. Znelo to asi takto : “ No jo, ale když zeberme tolik tkáne, nebude mít ani prsa ani prdel “ -:)) V nemocničnej jedálni sme sa stretávali ženy pred operáciou, ženy po nej a tie, ktoré prišli už na výmenu za silikóny. Boli sme v tom spolu, v rozličnom štádiu, v tej istej životnej situácii. Počas trvania tých mesiacov, každá z nás zmenila postoj k svojim prsiam. Nemocničný humor a izolácia od ostatného sveta nám pomohla odľahčiť vnímanie celej situácie a zistiť, že sa dokážeme mať rady a prijímať svoje telo. Je zvláštne, že ho mám rada viac, ako keď som bola „nepoškodená“, dokonca mám rada aj tie moje silikóny ( vzťah k nim som nadobudla ihneď ako som ich zaplatila v onkologickej lekárni -:)) , prijala som ich za svoje , ale o tom až nabudúce -:)

Mimochodom – prestala ma trápiť aj celulitída aj vrásky -:)))

pozn. vcelku kompletné a zrozumiteľné info o rekonštrukciách prsníkov nájdete na      http://www.newmamma.e

Zdieľajte ...