Genetika, BRCA mutácie a iné definitíva

Som BRCA 1 pozitívna. Napriek skutočnosti, že moja mama onkologické ochorenie zomrela, moje tety taktiež, okrem uvedenia týchto skutočností v lekárskej karte som pred prepuknutím ochorenia o tomto nevedela nič. Nemala som potrebu to skúmať a nechať si lekármi potvrdiť „definitívu“, ktorá v lekárskej praxi obsahuje 80% „istotu“. Po prvej operácii mi však diagnostifikovanie urobili a „potvrdili“ prítomnosť mutácie v mojom tele. Bolo to v roku, keď sa médiami prehnala šialenstvom  poznačená a genetikmi ospevovaná operácia herečky Angeliny Jolie. Túto herečku mám rada a ako žena sa mi vždy páčila, komu by nie -:) Informácie, ktoré zaplavili vtedy svet som ja vnímala skôr ako individuálnu tragédiu bytosti, ktorá uniká pred svojim strachom a pokúša sa urobiť všetky opatrenia pred skutočnosťou, ktorá ešte ani neprišla. Odoperovanie prsníkov a vaječníkov v jej veku som považovala za tak zásadný zásah, že som s nemým úžasom zastala a pozorovala trmu vrmu okolo mňa, akoby sa ma to netýkalo. Na oddelení genetiky mi dali papier, kde boli popísané predpokladané možnosti, doporučené profilaktické operácie ale na otázku, či sú si istý, že po takýchto zásahoch do organizmu choroba naozaj nezasiahne na inom orgáne mi nevedeli dať odpoveď. Odpovede. To je to, čo ženy hľadajú, keď na nich mašinéria lekárskych diagnostických metód začne chrliť výsledky, podporené štatistickými údajmi. No áno, som ekonómka, preto sa na čísla štatistiky pozerám trochu s odstupom. V každom prípade dali mi možnosť pristúpiť k takémuto riešeniu, ja som to neurobila a je pravda, že choroba prepukla. Píšem to tu preto, aby som nič nezamlžovala, áno je to pravda, ale ani teraz si nemyslím, že by ma predčasná operácia zachránila pred prežitým. Odpovede totiž existujú len v štatistických číslach. Ak sa chce nejaká žena o toto oprieť, je to jej voľba a z toho hľadiska  v jej konkrétnom prípade aj nateraz jej cesta.

V nemocnici bolo veľa žien s BRCA 1, no ale povedze si úprimne – štatisticky , na ktorom inom oddelení by mali byť -:) Mám kamošku, ktorej rodina bola sledovaná na túto genetickú mutáciu a pripravovala sa na profylaktickú operáciu, počas čakacej doby jej ale diagnostifikovali nález a choroba prepukla. Jej sestra má toto za sebou už 10 rokov a ďaľšia sestra gén nezdedila a neochorela. Že si protirečím? Odpovedí na túto tému nájdete na nete mraky. Ja osobne som vnímala inak a toto vnímanie vám chcem sprostredkovať, neznamená to, že je to odpoveď. Jediná odpoveď je vo vás, vo vašom vnútri…

Nepociťovala som „dôležitosť“ informácie, že som BRCA pozitívna. Už v mladosti, keď mi zomrela mama som bola čudné dieťa a niektoré veci si spomínam som nevnímala, akokeby dočasne umrtvené vnímanie konkrétnej informácie  mi ukazovalo Pravdu. Neviem to inak opísať. Som rada, že dnešné obdobie ma navracia to tohto pocitového vnímania, po spomalení a prebudení opäť hľadám ten vnútorný tenký povrázok, ktorý ma silu lana, ak sa ho pridržíte. Naše Duše vedia do akej rodiny sa narodia. Genetické informácie vnímam ako skutočnosť, že lekári zachytili tento moment v ich praktickej oblasti. Ich závery o „definitíve“ sú pre mňa pohľadom z ich úzkeho priezoru, z ktorého majú na vec náhľad, čo je v poriadku. Je vysielač a prijímač, ak lekári sú vysielače, záleží na prijímači ako si prijatú informáciu spracuje a pochopí. Moja Duša v tomto fyzickom tele  so mnou prežila dlhé roky, keď sa liečila moja mama, ktoré do mňa zasiali  nekonečný smútok a obavy, ktoré ma sprevádzali celý život, až kým som neprešla podobným a neprebehla moja transformácia vedomia. Nemôžem to vnímať ako náhodné a skôr to vnímam ako prípravu na moju cestu. Zároveň špeciálne sa pozerám na vnímanie života a situácií a na mužov celej našej ženskej vetvy. Vnímam podobnosť osudov, popredkávanú neštandardnými vzťahmi s partnermi a životnými peripetiami. Vnímam to ako spoločnú štafetu, kde si jednotlivci predávajú kolíky, aby sa v tom svojom úseku snažili o individuálny výkon, ktorý ovplyvňuje výsledok celého „kolektívu“, do ktorého sme sa narodili -:) V tomto kontexte nemôžem genetickú predispozícii vnímať ako predvídateľný rozsudok smrti, ale ako výber mojej Duše, do akého konkrétneho priestoru si príde prežiť potrebný zážitok na spracovanie.. Náš individuálny úsek prináša možnosti vybočiť alebo zmeniť smer  svojej časti a v zásade aj celej štruktúry, v tom je naša časť „práce“. Logicky od tohto vnímania dochádza, že akékoľvek PREDčasné eliminovanie nie je možné, pokiaľ bolo zámerom Duše prežiť tento prežitok vo vybranej rodine a poskytnúť týmto priestor na vývoj. Milujem logiku, baví ma a celý život som sa s ňou rada pohrávala.  Dôležitý moment pre mňa nastal, keď som pochopila, že ľudská logika sa nerovná logike Vesmíru, Bytia, Boha…Od tejto chvíle spájam logické a hľadám možnosti podľa iného scenára. V tomto scenári je genetická informácia pre mňa možnosťou na presne danom mieste urobiť zmeny, ktoré ovplyvnia nielen moju cestu ale aj cestu žien, ktoré sú pokračovateľkami môjho rodu. Pokiaľ je to moja Pravda, budem tu musieť byť ešte dlho -:) Aby som svojej dcére pomáhala pochopiť a precítiť jej časť úseku, kým mi to bude dovolené -:)

pozn. pri čítaní môjho článku ma upozornili, že vyznieva príliš „určujúco“. Preto pridávam link na zaujímavé videá

   https://www.cestyksobe.cz/mudr-jan-sula-a-jaroslav-dusek-7-bran-imunity-a-imunologie-odpusteni/24219

 

Zdieľajte ...