Hry s Mysľou alebo rok PO

Na Slovensku už to žije letom, slniečko ako na juhu, búrky ako v trópoch a nefungujúce inštitúcie z dôvodu dovoleniek zamestnancov. Takže je zrejmé, že to začalo. Pre ženy po operácii pŕs, alebo tie ktoré sú ešte v procese liečby mám pár dobrých správ. Umelé prsia vám prinášajú v lete voľnosť. Áno, žiadne podprsenky, žiadne problémy s oblečením, všetko, čo na vás pred tým viselo, teraz sa udrží na objektoch vytvorených plastickým chirurgom. Móda nám hrá do karát a plavky sa menia dobrým smerom- vrchné diely sú menej vykrojené a hrubšie bočné strany perfektne zakrývajú jazvy. Čo dodať. Milé súputnice, musíte si počkať rok, kým sa telo zotaví, silikóny „sadnú“, takže trpezlivosť v tomto prípade naozaj je potrebná a pokiaľ sa nachádzate v medzifáze, myslite na to, že ani Boh nestvoril svet za jeden deň –😊 ako sa hovorí. Snáď malá nepríjemnosť, že sa s umelými prsiami dosť ťažko maľujú nechty na nohách, no, ale zas po takej tortúre, čo sme prežili si môžeme dovoliť, aby nám ich namaľovala pedikérka –😊 Keďže dovolenkové obdobie kopírujú aj zdravotníci, veľa  z nás, čo mali šťastie, majú pred sebou leto bez kontrol a návštev onkológa. Ja osobne som si konečne dala kávičku s mojimi priateľkami z nemocnice, po roku stretávok, konečne mimo bufetu onkológie, povedzme si úprimne – tá káva nestála v bufete za veľa-😊

Telo sa zotavuje ale je len jednou z častí našej bytosti, dosť podstatnú časť obýva naša Myseľ. Koťuha jedna, celý ten čas sa tvári nenápadne, zasahuje do procesu liečby aj do bežných rozhodovaní, nenápadne aby sme si nevšimli jej vystrájanie a nezadefinovali jej dosah na vývoj udalostí. My, čo sme sa už prebudili zo sna, pomaly chápeme, že za roky žitia v umelom systéme ovplyvňovanom spoločnosťou a prijímaním umelo tvorených a cielených informácií sa naša Myseľ vyformovala do poriadne pubertálneho grázla, čo si robí kedy chce , čo chce –😊 Od doby, keď som po prvý raz pripustila, že moja Myseľ nie je mnou a začala sledovať opakujúce sa prejavy a zažité formy správania v podobných situáciách, ubehol viac než rok. Z rozhovorov a príbehov viem, že onkologické pacientky sa s vyčíňaním po prvý raz stretnú pri určení diagnózy, keď si Myseľ automatizovane vytvára vzorce z tých najhrozivejších eventualít, ktoré počas rokov života zachytila ako informácie z médií, rodiny, od priateľov. Proste si vyberá z koša, kde sú nahádzané, tak ako si to ona pospája, bez vášho zásahu a v tej dobe aj Vedomia. Nasleduje doba liečby, keď každá z nás prechádza „malou smrťou“, rekapituluje, hľadá, transformuje. Myseľ pokračuje v naučenej frekvencii a keďže sa nachádzate v úplnom stredobode informácií, kde dosiahne len ten, kto túto chorobu má, pokiaľ jej neurčíte hranice, Myseľ si jednoducho „naťahá“ ďaľšie úchytky, či už z rozhovorov lekárov, sestričiek, pacientov, letáčikov…ach jaj. Do toho súcitné pohľady známych aj neznámych, ktoré Mysli hovoria : tá už to má spočítané a máš to – proste náš pubertiacky grázel začína tancovať na stole. V tomto bode sa mnohé z nás „odopli“. Vnímam ten zlom ako určitú „stratu vedomia pri veľkej záťaži“, veľmi, veľmi podstatný pre našu liečbu. Ten zlom nás síce donútil pokľaknúť a prijať svoj osud, ale zároveň pre vtedy nevedomých spôsobil, že sme v beznádejnom a bez-Vedomia stave, odrazu mali tak pramálo síl, že všetky ťukania Mysle na sklo odrazu ostali bez povšimnutia a všetky informácie, ktoré sa Myseľ snažila pretlačiť cez dvere ostali nepovšimnuté. Však načo, už sme ich mali na sklade nadbytok –😊 Ja osobne som svoj bod zlomu dosiahla počas liečby chemoterapiou, ktorá je vždy zaťažkávajúca na telo, bez ohľadu na priebeh u tej ktorej ženy. Zanechala som Myseľ búšiacu na dvere a prešla som do sveta Vedomia ( o čom som vtedy ešte netušila za pomoci nasledovania intuície a za stavu vedomia, keď som prestala bojovať proti prúdu rieky pomýlenými zbraňami. Proces, ktorý som vtedy započala nemal žiadnu osnovu, nebol naplánovaný ( ak áno, tak len mojou Dušou ) a až spätne si uvedomujem kroky, ktoré som vtedy páchala na mojej Mysli-😊

Prvým krokom, ktorý teraz považujem za podstatný, bolo, že som moju Myseľ odpojila od zdroja nových informácií. Uvedomila som si, že reťazce, ktoré mi ponúka sú vytvorené len z negatívnych zážitkov a podnetov a takýto reťazec určite neprijme nič pozitívne, tak som jednoducho reťazce začala strihať. Onkológov som pripravila na to, že počas liečby nechcem čítať ani mať vysvetlené „vedľajšie účinky liečby vo všetkých možných formách „, uzrejmila som si s nimi pokiaľ som ja sama stanovila hranice informovanosti, prestala som nakupovať a čítať akékoľvek časopisy, nepozerala som telku a vyberala som si knihy a hudbu , ktoré moju Myseľ večer uspávali a dopovali pozitívnymi informáciami. Moja myseľ prestala byť zásobovaná negatívnymi informáciami o chorobe a snažila som sa vyhýbať rozhovorom a akýmkoľvek dianiam zameraným na chorobu. Následne počas všetkých druhov liečby – či už to boli infúzie z chemoterapiou, ležanie pod ožarovačom, pooperačné pobyty v nemocnici, čakanie na výsledky, počas celej tej doby som skúšala a neskôr s dobrými výsledkami prevádzala Vedomé dýchanie. Nepýtajte sa ako som na to došla, ale moje sprvu chabé pokusy o vedomé dýchanie ma veľmi dobre zamestnávali, čím som bola nemotornejšia fyzicky, tým viac som zamestnávala Myseľ, ktorá sa snažila pochopiť nový ( možno pre ňu zábavný ) postup a pomôcť mi. Tu je podstatné vidieť, že Myseľ ako taká nie je namierená nepriateľsky, je len naprogramovaná a kopíruje vami udanú cestu, pravdaže, ak máte v rukách oprate a nenechávate ju tancovať ako sa jej zachce. Takže som prežila nepríjemné 6-hodinové infúzie aj ožarovanie za spolupráci Mysle ovládnuť vedome spôsob dýchania a nedovolila som jej, z týchto situácií vyčarovať odznova nové negatívne, ľútostivé a inak nepríjemné chvíle. Začala som vnímať a sledovať spôsob, frekvencie, a podmienky za akých sa vybavovali negatívne myšlienky a snažila zareagovať. Keď už moja myseľ strácala dych a strácala aj nádej, že ma bude naďalej ovládať, tá stvárala teda psie kusy –😊) Keď som jej už nenechávala priestor, nedovolila som jej vytvárať príbehy a v zárodku som vždy odklonila myslenie, posielala mi už len „odkazy“ vo forme slov objavujúcich sa v najnevhodnejších chvíľach –😊, pravdepodobne chcela vystriehnuť chvíľu nepripravenosti –😊) Slová predpokladám vyberala z portfólia mojich vnútorných strachov, pretože odkazy obsahovali slová ako „smrť“, „recidíva“, „rakovina“. Slová naozaj prichádzali v neurčených frekvenciách a chvíľach bežného dňa ( najmä pri automatických prácach, ako je umývanie zubov –😊)) Moja Myseľ sa so mnou zahrávala a ja som sa začala zúčastňovať aktívne a priateľsky tejto hry 😊 našla som si jednoducho proti-slovo „ LÁSKA“, ktoré som si vždy predstavila, keď mi Myseľ prihrala jej slovo –😊 Bolo to rýchle a ako sa neskôr ukázalo aj efektívne riešenie. Moje slovo som si vizualizovala z kvetín a neskôr som zistila, že hra s Mysľou prešla na druhý level. Jej zasielané slová som už neodmietala ale nechala ich „prejsť“ okolo mňa odeté do tých istých kvetov ako slovo moje. Ja viem, „rakovina“ odetá do kvietkov znie komicky, ale skúste si ju predstaviť a pochopíte, že zmena formy mení aj jej obsah –😊) Čistenie Mysle prebiehalo rok, teda u mňa. Ale zas ženy – ani veľké upratovanie neurobíme za víkend, no nie –😊)

Tu by mohlo moje rozprávanie končiť, ale pre všetky ženy, ktoré sa tu práve teraz našli alebo zakúšajú pocit, že im to niečo hovorí, chcem ešte dodať podstatné uvedomenie. Ak pochopíme, že byť Vedomým človekom obnáša aj pochopenie fungovania našej Mysle, ak pripustíme, že naša Myseľ sa správa tak nezávisle, ako jej to len dovolíme a ak si uvedomíme, že Myseľ neustále absorbuje nové informácie bez toho, aby nás na to upozorňovala a následne tvorba jej „skutočnosti“ prebieha nezávisle od nás – potom pochopíme veľký význam ovládania Mysle pri našej diagnóze a procese liečby. Lekári tomu hovoria „ pozitívne myslenie“, bez toho aby chápali obsah –😊 Aj oni zistili, že pacientky, ktoré to majú „tak trocha na háku“, prejdú liečbou ľahšie. Netušia však v skutočnosti, čo všetko za tým je – ale nechajme ich v tom, nech si robia svoju prácu –😊 Bodkou za touto témou je skutočnosť, že je už vedecky dokázané, že aj Myseľ ovplyvňuje fyzické telo, teda ak by to neprotirečilo farmaceutickej ekonomickej bubline, dávno by sa o tom viedli aj verejné rozhovory. V prípade, že túto skutočnosť akceptujeme, vychádza nám, že naša „samoliečba“ ovplyvňovaním Mysle a jej koordinovaním je tak podstatná ako liečba lekárov. Tak sa nad tým zamyslite a rozohrajte tú svoju hru. Aby sa Myseľ stala priateľkou. Môže to byť aj zábavné, lebo veď svet je taký ružový ako si ho stvoríme v tej našej realite –😊 pekný kvietkovaný deň.

Zdieľajte ...