Informácie a rozhodnutia

Možno by sa zdalo, že rozdeľovanie informácií v nás do škatuliek od „veľmi dôležité“ po „nepodstatné“ máme pod kontrolou a z výšky svojho Ega ich máme aj „pod palcom“ -:) Ja sa úprimne priznám, že som ich v čase vyslovenia diagnózy mala v sebe uložených dosť, keďže moja mama zomrela na tú istú diagnózu, keď som bola dieťa a zároveň som bola plná spomienok.

Trvalo mi dlho, kým som pochopila, že môj mozog si spája čo chce s čím chce a vytvára verzie spomienok a svojich právd podľa prvého impulzu, ktorý je spojený s tou ktorou témou. Ak na takomto základe staviate svoje rozhodnutia nemusia byť práve tie správne pre vás -:) Pri prvom náleze, ktorý mi našli na mamografe a potvrdil sa, som natrafila na „lekárku“, ktorá celú svoju iInformáciu zhrnula do vety “ Nález je zhubný“. No fajn, čo s touto informáciou. Tak ako asi každá som v šoku odplávala z nemocnice a blúdila po uliciach, pričom ten môj chudáčik mozog v snahe pomôcť mi, zaplavoval ma všetkými informáciami, ktoré vyhrabal kde v ktorom zákutí svojho obydlia. V tom čase som doma nemala práve zázemie, v živote aj vo vzťahoch to tak chodí, kým nesplyniete, takže v ten moment som ostala ja sama so svojim myslením. Ako prváčka som urobila základnú chybu, ktorú by som tu chcela veľmi naostro popísať, lebo nielen v tejto situácii, ale aj pri iných sa javí tento postup ako pád strmhlav zo skaly. Let nie je dlhý. Po večeroch som s priateľom Googlom – vyhľadávačom, snorila po všetkých informáciách a nakoniec ma zasypala kopa, ťažká a neprehľadná. Informácie si môj mozog okamžite spájal do reťazcov, od prvotného nálezu som prešla behom niekoľkých minút až k vlastnej smrti. Google je vyhľadávač a ako taký je založený na interakcii hľadajúcich a zaručene o tejto diagnóze disponuje väčšinovými informáciami v negatívnom zmysle -:) Takto to chodilo týždne, na vlne nevedomého človeka, poznajúc len jednu oporu a to sám seba, presvedčená, že všetko, čo viem je „pravda“ a k tomu ešte zlepence spomienok vyhrabané z minulosti…Prežila som svoju smrť a zomieranie tisíckrát, zároveň som si nevedomky pomaly a isto v spleti nutkavých myšlienok Programovala ďaľší dej svojho života. Moja prvá hospitalizácia sa niesla v duchu “ muchy zožerte ma „, nechala som sa ovládať mašinériou onkologickej praxe, nasávala som každú ďaľšiu informáciu, pripájajúc ju na chvost dlhej reťaze, ktorú som vliekla so sebou. Bola som presvedčená, že zomriem, nikoho som tým neobťažovala, ale ani som sa nijako nepodielala na rozhodovacom procese o svojom terajšom fyzickom tele -:) V podstate, lekári zvyknutí na takýchto pacientov, v tom nevideli žiaden problém, riešili si svoje, postupmi napísanými z klinickej praxe, štatisticky podloženými.  Tu je namieste podčiarknuť, že množstvo vstrebaných informácií nezaručí možnosť ich využitia. Vesmír ma kopol do zadku a vykopol ma na ulicu, kde som si počkala na reparát -:)) na prvý raz nic moc . Neexistujú ženy hrdinky, ani pacientky sraľovia. Každá z nás má svoju cestu Duše, svoju úroveň Vedomia, svoje „karty v rukách“. Pochopila som to pri dlhšom pobyte v nemocnici, po prvej veľkej operácii, kde som pobudla medzi ženami ako ja, s tou istou diagnózou, rozličnými životmi ( niektoré paralely boli natoľko totožné, že o tom budem písať neskôr ) a rozličným zázemím. Samozrejme, ak sedíte v jedálni s holou hlavou, obviazaným plochým hrudníkom, vo vreckách zastrčené sáčky s drénmi – vyzeráte napokon všetky rovnako -:))) Pri reparáte, ktorý som mala možnosť robiť po necelých dvoch rokoch, som ešte nebola vedomá bytosť. Napriek tomu, moja intuícia ma viedla a ja som jej dovolila prejaviť sa, až ma napokon priviedla k Prebudeniu. Hneď v počiatkoch liečby som sa rozhodla, že môj mozog nebudem dotovať ničím, čo by si zas začal spájať a aj keď som nerozumela, čo robím, dala som Stopku akýmkoľvek informáciám o vedľajších účinkoch liečby, ktoré som nakoniec v priebehu liečby nemala. Nebola som uvedomelá – len som odstrihla mozog od možnosti vytvárať neprehľadné kopce vskutku majstrovsky pospájaných informácii, ktorých výsledok vyzeral až neuveriteľne reálne -:)  Od lekárov som požadovala len aktuálne nevyhnuteľné info v reálnom čase Zároveň som sa tým vyhla predbežným myšlienkam, žila som len v Prítomnom okamihu -:)) Druhú liečbu som absolvovala v Čechách, mentalita národa sa prejavovala aj v rozdielnom prístupe, ale o tom neskôr.

Nehanbím sa za to, že niekedy aj teraz použijem mechanickú pomôcku, keď nie som úplne prítomná a napadne ma negatívna myšlienka. Pochopila som, že nemá vplyv na skutočné dianie Teraz a preto si ju vždy pretransformujem do priehľadnej bubliny, ktorá napokon splynie s prúdom Svetla a Lásky, alebo ju len oženiem -:) Už nedovolím môjmu zlatému mozgu vytvárať reťazce, nehovorím, že je to ľahké a nehovorím, že je to jediná cesta. Považujem to za dobrý prostriedok k uzatvoreniu kanála na priesak mne neprospešných Informácií. Tiež som prestala kupovať časopisy a Tv sledujem okrajovo, pretože tie Vaše mrchy Informácie si nájdu to Vaše vysielanie všade, kde ste na tomto svete -:)) a ich programové nastavenie je absolútne presné. Oni totižto potrebujú Váš STRACH – aby si mohli požiť a napapať sa Vašej energie. A tú potrebujeme na iné veci -:)

Zdieľajte ...