Jednota v rozdielnosti

Na začiatku písania tohto blogu som stála pred otázkou, či niekto bude čítať moje vnímania, či niekoho budú zaujímať, keďže život na Zemi je tak pestrý a zaujímavý, že každý jedinec má dostatok tých svojich. Tiež ma napadlo, ako budú ľudia vnímať mnou videné, ako budú reagovať na pocity, ktoré oni prežívajú inak a či sa vôbec nájde nejaká žena, prežijúc podobné, ktorá by sa našla v tomto rozprávaní. Od doby, keď moje počiny vedie vnímanie a nie premýšľanie, sú niektoré veci pre mňa záhadou viac, ako keď som za tie dvere nevidela -:) Rozdiel je v tom, že nespoznané vnímam ako fragment z milióna poznaní, ktoré mi prináša môj život v tomto vtelení a nie som už na seba tak prísna, aby som sa nútila všetko pochopiť hneď. Moje ego je už maličké a nepotrebujem potvrdenia, že to, čo vnímam, vnímam rýchlejšie, ostrejšie, lepšie ako tí druhí. Popísalo sa mnoho o tom, ako hľadať cestu. Je mnoho pomôcok za minulé obdobia, pomocou ktorých sa ľudia posúvali vpred a niektorí ešte stále propagujú tú svoju, ako tú pravdivú a jedinú na ceste poznávania. Nemám už nutkanie im to vyhovárať alebo ukazovať iné cesty, nemám nutkanie posúvať ich rýchlejšie ako je nastavená ich chôdza. A nemám ani problém pripustiť, že okolo mňa je mnoho bytostí, ktoré sú vo vnímaní predo mnou -:) Keď som písala poviedku Sára , premýšľala som, kde ju zaradiť. Všetko, čo je v nej je pravda. Takto som to precítila a takto som to spojila v mojom vedomí. Potom mi prišlo, že nie je podstatné, aby to tí druhí pochopili presne tak, ako to chápem ja. Dnešok je pre mňa vekom, keď každá bytosť so svojím veľmi individuálnym a veľmi špecifickým pohľadom je zároveň prepojená s ostatnými, preto prežívané cítime inak ale zároveň pociťujeme Jednotu. Už ju vnímame, niekedy rozoznávame a zriedka aj vyjadrujeme navonok…

Je na nás, ktorí máme ten dar, že vieme pretransformovať pocity do písmenok, aby sme naším počínaním otvárali dvere na komnatách bytostí, ktoré ešte váhajú otvorene sa prihlásiť k preciťovaniu dosiaľ nepoznaného a spájať to s úplne bežným životom na tejto Zemi. Čím dlhšie vnímam, tým viac objavujem ľudí, ktorí hovoria k širokým masám, či už ako herci, moderátori alebo speváci, umelci. Je to už tu. Len nie každý si to chce priznať -:) Lebo ohlušujúce a ohlupujúce súkolesie hrkotu spoločnosti znižuje možnosti počutia toho tichého ale stále nástojčivejšieho vnútorného hlasu. A tí, ktorí počujú a pochopili, niekedy ešte stoja nerozhodnutí..

Zdieľajte ...