Jesenné rána a spolupráca Vesmíru

Priznám sa, že na cintoríny veľmi nechodím, ani v tento Dušičkový čas, skôr si kupujem kytičky chryzantém domov, aby mi spríjemnili jesenné dni pri čaji a sviečkach. Dnes ráno som vstala s pocitom spolunáležitosti, ale na rozdiel od predošlých takýchto vnemov, dnes ma premkla Láska pri predstave, že všade vôkol mňa je množstvo bytostí, ktoré prechádzajú premenou ako ja a mala som pocit, že sa nachádzam na prebúdzajúcej sa lúke. Všade okolo rozličné kvetinky, každá v inom štádiu otvárania ale v celistvosti prekrásny koberec. Tak ako v kytici chryzantém na stole predo mnou -:) Moje životné priateľky, ktoré som „pozbierala“ na svojej ceste sú na rozličnom stupni prebudenia ( stupeň nie je to správne slovo, ale nenašla som iné ), so všetkými ale dokážem zdieľať krásu a Lásku, ktorú si vzájomne kedykoľvek ukazujeme. Či už sú to sms-ky v ktorúkoľvek dennú hodinu, keď sa jedna s druhou chceme podeliť o záchvev Lásky v akomkoľvek šate, alebo o obrázok, ktorý sprostredkúváva prežitok Lásky. Je to niečo ako súkromná sociálna sieť -:) Milujem ich všetky a som rada, že som ich v tomto živote stretla. Po Prebudení sa mi stalo, že sa mi „zliala“ historická čiara môjho pobytu tu -:) V niektorý moment sa snažím spomenúť si na minulosť, nevidím sa tam, prípadne sa pozerám na svoj niekdajší obraz, ktorý mi nič nehovorí. Som otvorená a snažím sa všetky tieto zvláštne vnemy prijímať. Už dávno som prestala posudzovať a niekdajšiu automatiku  mozgovej snahy o vysvetlenie, nahradil pokoj a pocit harmónie. Vnímam ako mi Vesmír pomáha a niekedy sa ešte pousmejem nad nešikovnosťou našej komunikácie, ktorá so sebou prináša aj inak pochopené, ale veď On vie lepšie -:) Časovú synchronyzáciu a súzvučenie s mojimi potrebami už prechádzam len s úsmevom a uvedomením si tejto skutočnosti.  Vesmír vníma len Pravdu, takže ak som nastavená vo vnútri, že  by som naoazaj radšej prežila nasledujúce dni v teple domova a nie v kancelárii, kľudne mi posunie pomôcku a ráno mi „lupne“ v krížoch -:) Olá, nemôžem ísť do práce, som predsa chorá. Vesmír mi napísal ospravedlnenku -:)) Tu by som opäť pripomenula, že onkologické ochorenie je tiež “ priestorom na opravu a oddych“ a je nutné po liečbe prenastaviť svoj život do pohodového módu, podľa svojich predstáv a dopriať si všetko, na čo som došla počas liečby. Lebo Vesmír by si mohol naše vnútorné pocity v Pravde vysvetliť tak, že jediný „pokojný moment na život“ je Péenka -:) a vyslať k nám pomôcku dlhej šnúry ochorení, ktoré by nám popri inom zabezpečili aj tento oddychový priestor -:))

Takže dnes budem okrem popíjania čajíku a pozorovania hmly za oknami všetku svoju pozornosť venovať…sebe samej. A verte, že žiadny nebožtík, nebude nervózne hrkotať kosťami, preto, že sa nezúčastním davového šialenstva na cintorínoch -:) Aby som ale predišla vzniku mylného dojmu, že neregistrujem Duše mŕtvych, musím predsa len spomenúť, že v mojej rodine je veľa , vlastne skoro všetci, čo ma opustili skôr. Niekedy  počas života som žartovala, že som sirota a vdova -:) Podstatou môjho uvedomenia ale bolo, že nie je dobré držať odchádzajúcich a smútkom ich privolávať späť. Odchádzajú Domov a dlhé a plačlivé lúčenie na stanici, im na tejto ceste nepridá…Ani ja som sa nevyhla tomuto zážitku a v čase, keď som dlho prežívala smútok za mojou babičkou, napísla som poviedku Diagnóza. Niekto sa vyplače, ja sa vypíšem -:)

Zdieľajte ...