Jesenné upratovanie alebo čistý stôl

Za oknom je ešte tma a šálka s čajom na stole hrejivo pripomína moju túžbu zababušiť sa do deky a pozerať sa na lístie s ktorým sa pohráva jesenný vietor…Ja viem, toho roku sa počasie zbláznilo a ako keby sa nechcelo vzdať slnečných lúčov, teplého vzduchu a neuveriteľnej letno-jesennej krásy, pretrvávajúcej napriek dátumu v kalendári. Prírodu ale neobabreš -:) Ani vnútorné hodiny, ktoré kašlú na akýsi presun času o ktorý sa už dlhšiu dobu naťahujú európsky poslanci. Bohužiaľ -:) preto tento článok píšem ráno o štvrtej -:)

Hoci sa môj život radikálne zmenil, niektoré veci pretrvávajú, len dostali farebnejší odtieň alebo som ich obliekla do nových šiat. Apropó, šaty a šatník. Šatník je záležitosť, ktorú nám Vesmír prihral aby už aj tí, čo sú úplne hluchí a slepí – pochopili. Veď čo už reálnejšie existuje, na čom si vieme potvrdiť a nacvičiť zmenu, výmenu, posun. V dnešnej dobe internetu, nepotrebujeme ani chodiť do obchodných centier, kde davové šialenstvo sprevádzajúce nákupnú horúčku jedincov, strháva našu pozornosť a oberá nás o koncentráciu. Takže prísť k novému oblečeniu jedným klikom je rýchle, jednoduché a tak zábavné. Keď nám kuriér doručí balíček, keď potrháme množstvo obalového materiálu, ktorým sa v tejto dobe nešetrí na celej našej guľatej Zemi, keď si nové šaty vyskúšame – potom prichádza na rad okamih, ktorý nám ukáže ako sme na tom -:) Náš šatník je viac menej nenafukovateľný, takže jednoduchý zákon Vesmíru funguje – miesto na nové sa nájde len tam, kde nezavadzia to staré. V tomto duchu každý rok na jeseň robím takú malú domácu očistu a iste ju robíte aj vy, možno len si neuvedomujúc o čo kráča a každý v rozsahu aký dokáže a pochopí. Navnímať pravý čas na „očistu“ akéhokoľvek druhu nie je až také zložité, pokiaľ sa počúvate a poznáte aspoň ráno v kúpeľni, pravdaže aj ak ju po navnímaní signálov, reálne premietnete do činnosti. Keďže som vždy bola širokospektrálna bytosť, všetko som pekne vždy brala zo široka, mám tohto na práci každú jeseň veľa -:) Začínam snáď ako každá žena vyčistením priestoru vôkol seba, lebo po letnom roz-cestovaní je niekedy ťažšie rozoznať tváre na zaprášených fotografiách, košík s prádlom na žehlenie nemilosrdne trčí z poličky, veci poodsúvané dozadu odrazu v poličke už nemajú miesto a šuflíky mi niekto počas mojej neprítomnosti naplnil povrch haraburdami. Ono tie haraburdy v skutočnosti v čase príchodu, haraburdami ani neboli, tu je ďaľší zákon Vesmíru, že niektoré veci ( ako aj udalosti, vzťahy,situácie…) menia v čase význam a tým aj hodnotu v našich očiach. Taká nádherná mušľa to bola, keď sme ju našli na prekrásnej pláži, za východu slnka a doterigali ju domov v záchvate dovolenkového oparu spomienok. Kam s ňou teraz? A kam s ostatnými „prinesenými“ vecami z tohtoročnej sezony -:) Kedysi by som so smútkom v očiach hľadala nejaké miestečko, kde by moja haraburda nezavadzala  pokojne na ňu mohol padať prach, aby som tak dostála pocitu, že som predsa len neodhodila spomienku z tak prekrásneho leta -:) Dnes viem, že rozlúčiť sa so spomienkou a odstrániť pripomienku na ňu nie je nič hrozné ani neľudské. S láskou ju posledný raz pohladím – a odstránim z môjho priestoru. Každý rok po uprataní domácnosti sa presúvam do sekcie administratívy, kde prelúskam uložené dokumenty v papierovej forme, lebo dnešný svet je svet byrokracie a také ročné dokumentácie z vášho života v tejto spoločnosti, to je nie sranda. A už vôbec nie je sranda uskladňovať „ťažké“ dokumenty z vašou diagnostickou peripetiou, komunikáciou zo zdravotnou poisťovňou, kde sa naťahujete o peniaze alebo podobné nepríčetnosti našej doby. Opäť sa dovolím pozastaviť – skartovanie dokumentov je výborný prostriedok na nácvik ( aj mentálny ) opúšťania starého a nepotrebného -:) Pravdaže musíte sa pritom udržať v rovnováhe a nepodľahnúť detskej radosti zo skartácie a ilúzii, že “ odteraz už nepotrebujem ani občiansky preukaz“. Od skartovania starých dokumentov sa postupne presúvam do sveta technológií, kde je smetia viac než dosť a neviem, či si všetci uvedomujú, že aj tento neporiadok sa týka ich bytosti, keďže v čase písania bol pod vplyvom energie, možno aj emócií im určených. K čisteniu emailov, SMS správ, správičiek a preposielaných videí, komunikácií na ťažké ( v tom čase) témy, všetkých osobne sa dotýkajúcich a pocity vzbudzujúcich písmenok – k tomuto treba pristupovať s vážnosťou. Túto môžme podporiť príjemnou vôňou kávy, pokojným prostredím a zvoleným časom, príjemnou hudbou a pre tých, čo to dokážu len ťažko zdolávať, kľudne si dajte aj panáka -:) Čistenie nie je vždy jednoduché a čítanie starých správ otvára niekedy vzťahové situácie, ktoré ostali nepochopené, prináša staré pocity, ktoré nemusia byť vždy príjemné. Čistenie môjho pracovného, súkromného PC aj mobilu, patrí k mojej každoročnej rutine. Nie sú to prázdne písmenká, každé je nositeľom energie človeka, ktorý vám ich poslal. Nie sú to prázdne reči, pretože mnoho z nich vo vás vyvolalo reakciu a mnohé z nich si nosíte v sebe, nedopovedané, nedoriešené, možno nepochopené. Jasne, aj ja mávam pocity neuspokojenia, nevysvetlenia a nedokončenia…Aj toto je vec, ktorú musíme vedieť opustiť -:) Nie všetko a vždy v živote pochopíme a nie všetci a vždy vám vysvetlia svoje pohnútky. Majú na to právo. Prinajmenšom také veľké ako máme my, keď všetok ten pocitový marazmus mažeme -:)) Poslednou zastávkou som ja sama. Zmažem v sebe všetky pocity, ktoré nelahodia rytmu môjho srdiečka, zavriem dvere za ( na teraz ) nepochopeným, s láskou opustím ľudí, ktorí boli kulisami môjho posunu a bez nich by to nebolo ono -:)

Jeseň je toho roku prenádherná. Jej farebnosť a nálada mi pomohla tohtoročné upratovanie poňať s úsmevom. Situácie, nálady, ľudí, pocity – všetko som s láskou opustila podľa svojho vedomia, aby som urobila miesto pre nové -:) Posun, ktorý som vďaka sebe v interakcii s nimi, vykonala mi ostáva. Teraz si už konečne urobím tú kávičku, prevoniam si svoj vnútorný svet a napíšem nové správy mojim priateľom a blízkym.

Prajem vám nádherné jesenné upratovanie.

Zdieľajte ...