Lúka už rozkvitla alebo aktuality z domova a zo sveta

Dnes máme krásny dátum plný dvojek, ktoré mám rada. Evokujú mi dva-dvaja-spolu-citlivosť. Kedysi som považovala 22 za svoje šťastné číslo, no ako to už býva, nie je vám vždy nadelené z toho súdka, na ktorý ukážete prstom, takže mňa celý život sprevádza 8. Takže ako každé ráno, aj toto, počkám na môjho manžela až mi prinesie kávičku aby som mu poskytla možnosť starostlivosti a prispela takto svojou rannou troškou do súdka harmónie medzi pohlaviami, tam hore.

Medzitým už lúka rozkvitla. Ja viem – včera v parlamente neschválili  zákon o dekriminalizácii marihuany, ktorú považujem za jednu z prírodných rastlín, ktorá má svoju budúcnosť minimálne v oblasti lekárstva a alternatívy na chemické prípravky proti bolesti a iné pliagy u ťažkých stavov pacientov. Ja osobne by som radšej videla umierajúcich pacientov so širokým úsmevom a hoci aj zreničkami, ako s dekubitmi a hadičkami pre zjednodušenie starostlivosti. Ale nie o tom som chcela. Chcela som o lúke. Ako tak sedím pri kávičke, posledné dni mi dochádza, že lúka už rozkvitla. Prvé kvietky v podobe prejavenia v našom hmotnom svete, ktoré boli nepochybne zasiate ľuďmi a patria už k novej realite. Možno nie každý si poskladá čriepky, možno nie každému dochádza zmena a niektorí sa ešte bahnia v úzkej individuálnej stoke nepoznania. Vo vlaku som čítala jeden článok v českých novinách, kde autor popisoval na konkrétnom prípade mladej českej snowbordistky, ktorá pre ČR získala neočakávane medialu na olympiáde, ako moderátor počas jej jazdy opakovane upriamoval pozornosť výhradne na jej chyby a tak odprezentoval svoju neochotu vo Vieru. Lebo Viera nečaká na potvrdenie -:) Mladá športovkyňa napokon vyhrala a určite nie je náhoda ( lebo tie neexistujú ), že pokiaľ som dobre zachytila – nie je v žiadnej organizovanej mašinérii, zarábajúcej na športovcoch a systémovo organizujúcej budúci smer každého jednotlivca-športovca pre hmotné dobro organizácie -:) Včera tiež prešiel zákon o tom, že zviera nie je vec. Kedysi som patrila k aktívnym pracovníkom v oblasti zachraňovania týraných zvierat. Roky som   zásobovala našu domácnosť  psami z týračiek , angažovala sa v médiách a videla jednotlivé organizácie vznikať aj zanikať. Nekonečný príbeh – keď donesiete domov vyhladovaného psíka, ošetrujete mu rany, vypiplete ho, prebdiete noci a pokúšate sa dávať mu svoju Lásku ako ospravedlnenie za to, čo mu urobil iný človek. Napokon mu nájdete novú rodinu a začínate odznova.Keď sa takto ospravedlňujete dostatočne dlho stanú sa tri veci. Buď to vzdáte, keď pochopíte, že energia dávania vás vyčerpala až to ohrozuje vašu rodinu, fungovanie, život. , alebo vám z toho prepne a váš život ostáva podriadený účelu a v tom horšom prípade to vyžadujete aj od ostatných okolo. Tretia časť pomáhajúcich získa odstup a začne pracovať profesionálne.  Podstatou môjho pohľadu na vec je skutočnosť, že všetci títo ľudia, akoukoľvek formou podielajúci sa, majú jedno spoločné. Všetci mali Vieru. Ukázalo sa, že nekonečný príbeh zachraňovania má aj vyšší zmysel a Viera týchto ľudí sa zhmotnila a spoločne utkali nadýchané mráčiky , z ktorých už začalo kvapkať -:) Je tohto spústa, stačí si v kľude posedieť a zamyslieť sa nad povšimnutým, skúsiť nájsť paralely a spojivká. Je jedno, či vás zaujala relácia v telke, o mladej rodine, ktorá sa rozhodla žiť ekologicky, mimo systém a mimo mesto, alebo  ste sa pozastavili nad prípadom pacienta, ktorý sa nepochopiteľne prebudil z narkózy počas operácie a tak otriasol doteraz neochvejným postojom lekárov. Je tu aj  maličkosť vo forme ľudskej pomoci poranenému vtáčiku, alebo upozornenie na nezmyselné zákony v rámci prírody a mnoho ďaľších…Včera som v televíznych novinách postrehla spot o meste, ktorého obyvatelia sa sa rozhodli, že mestská výsadba kvetov sa tohto roku zmení na „lúčnu“ a namiesto doteraz tradičných muškátov bude mesto zahalené do farebnosti prírody. Sekundový pohľad na farebnosť lúčnych kvetov vo mne vyvolal motiváciu na dnešné napísanie riadkov, ktoré čítate.

Vedomí ľudia mimo systému produkujú svojimi kontrolovanými myšlienkami závoje vyšších energií. Skutočne, nepozorovateľne , pokojne, samovoľne -:) Pre tých zatiaľ nevedomých sú hrejivími bytosťami, aj keď nevedia definovať slovom, čo ich k nim priťahuje -:) Podstatné je zatiaľ  že vnímajú a prijímajú ich energiu.  Lúka rozkvitá a jej krásou sa môže pokochať každý. Napokon – stačí k tomu málo. Začať si všímať tie pozitívne zmeny a  ignorovať to ostatné systémové. Pripojiť svoju energiu. To zvládnete -:) Nemusíte hneď spoznať a rozoznať  všetky kvety na lúke, stačí začať jedným kvietkom. Je na vás, ktorý vás zaujme -:) Spoznanému venujte svoju energiu, svoju Lásku. Držím palce -:)

Zdieľajte ...