Moja malá konšpiračná teória o rozosievaní strachu -:)

Dnes je nádherná nedeľa, nie je podstatné aké je u vás počasie. V telke beží Olympiáda, nepochybujem, že množstvo ľudí na celej zemi je naladených na túto “ spoločnú meditáciu za mier“, či si to uvedomujú alebo nie -:) Preto nechajte svojho partnera ležať pri telke a otvorte mu pivo, lebo sa práve nachádza v procese produkcie kvalitných pozitívnych emócií pridávajúcich gramy na stranu váh tam hore.

Dnes to bude o strachu a pýche, aj keď máme pocit, že toto už je zvládnuté. Moja zubárka mi odporučila odstránenie dvoch zubov a pre náročnosť som dostala do ruky Výmenný lístok ( však čo už iné na Slovensku ) na oddelenie zubnej chirurgie. Čakáreň plná ľudí, ktorí sa dicsiplinovane podľa organizačných pokynov sestričky presúvali zo stoličky na stoličku, z dverí do dverí. Dnes bol konzultačný deň. Trochu mi to zaváňalo pásovou výrobou v niektorej z automobilek, ale v kľude som sedela a pozorovala rybky v akváriu. Od určitého času a skúseností sa udržiavam v kľude, aby ma nestrhol časový stres ( forma strachu ) a rutina profesionálov ( forma pýchy ) a aby som si uvedomovala v prítomnom čase, čo presne sa deje a nedala sa vtiahnuť do kolotoča bezmyšlienkového procesu ovládaného Systémovými pracovníkmi. Vyplatilo sa mi to napríklad vtedy, keď dva mesiace po prvej operáci na Kramároch mi pracovníčka na mamografe  silou mocou chcela spučiť operovaný pravý prsník, aj keď som jej tvrdila, že lekárka ma poslala s tým druhým. No áno – všetko, čo vybočuje z nastoleného Systému, vyradzuje pracovníkov z ich formy -:). Až keď som odmietla vyšetrenie, bola ochotná konzultovať s lekárkou, čo už presne je na tom lístočku popísané. Pri vychádzaní z kabínky som si pomyslela, čo by sa stalo, keby v mojej koži  tam vo vnútri  bola prestrašená babička, ktorá vchádzala za mnou.Aj pre toto je dobré byť „pri vedomí“ -:) Ale vráťme sa do zubnej ordinácie. Zubný chirurg bol chlap ako hora. Pri predstave, že jeho ruka by sa mala vojsť do mojich úst mi bolo trochu smiešno. Sestrička dozerala, aby som nenabúrala časový harmonogram, takže ani neviem ako ma vyšetril. Chirurgovia neovplývajú jemnocitnosťou, takže pokiaľ sú dobrí profesionáli v rámci svojej práce, viac od nich neočakávam. Stojac pri stole na mňa vybafol informáciu : objednáme vás,bude to zložitejší zákrok, budete opuchnutá, budete mať horúčky, budete brať antibiotiká. Preplesknútá informáciou som bola vystrčená z dverí -:) Doma som sa spamätala a uvedomila som si, že to, čo ma dostalo nebol strach, ten už dávno neriešim, ale paralyzoval ma ten neochvejný pocit istoty tohto vyjadrenia. Systém naučil ľudí prejavovať svoju profesionalitu istotou vedecky potvrdených tvrdení, bez citu a vnímania toho druhého, bez pripustenia vôbec, že by to mohlo byť aj inak. Ja som túto informáciu poňala tak, že sa konečne zbavím ložiska zápalov, že si možno poležím v posteli pri dobrej knižke, finito. Prečo mi tento profesionál, človek naložil svoju predstavu vo forme nepripúšťajúc inú verziu? No pretože žije a pracuje  v Systéme, pracuje pre neho a podľa neho, bez toho,aby vnímal svoju profesionalitu aj v ľudskom kontexte. Tento článok nie je o tom, ako ma kde napálili -:) je o tom, že Systém pôsobí druhotne tak, že ľudia žijú a pracujú v ním nastolenýchh koridoroch a nevedomky rozsievajú strach. Chirurg ma určite nechcel prestrašiť, prišiel by o jedného pacienta a príspevok z poisťovne. Takže je evidentné, že sú to zažité postupy , Systém nastavil rozsievanie strachu aj cez takého nuansy -:) že to znie konšpiračne? -:)

O pár dní mi volal jeden môj kamarát. Keď som mu povedala, že idem na zákrok, jeho prvá veta znela : “ A nebojíš sa ?“ -:) A teraz mi povedzte , že konšpirujem -:)

Zdieľajte ...