Moje súkromné vyhlásenie nezávislosti alebo priebeh odpájania

Je skoro ráno, za oknami ešte tma a ja som si zaliala čaj, takto priskoro je priskoro aj na kávu -:) Dnes by som chcela písať o stave môjho odpájania, nemôžem napísať múdry článok o všeobecnom odpájaní, lebo nemám možnosť ( možno zatiaľ -:) vidieť ostatným do ich hláv a posúdiť ako sú na tom oni.

Som rybička s ascendentom vodnára, pred pár dňami som prekročila číslo 51 a vstúpila som do ročnej vibrácie 9, čo je ukončovanie cyklu. Beriem na vedomie. Medzičasom som sa odpojila od systémového napĺňania mysle cielenými informáciami z vonka. Každý krok má ale svoje následky a tak teraz naozaj nemám prehľad, ktoré produkty by som si mala kúpiť, čo presne by prospelo mojej 51 ročnej pleti a aký výživový doplnok by zvrátil naštartovanú cestu k starobe, vráskam a nedajbože chorobám. Aby som ostala večne mladá, lebo to sa vraj teraz nosí. Ja som vždy bola taký somár individualistický, ktorý kráčal inou cestou a najlepšie pred prvým radom, tak mi treba-:) Ja neviem, mne sa ani tá menopauza nezdá taká strašidelná ako to vravia, mám dokonca aj pár popraskaných žiliek na nohách a nejaké tie vrásky okolo očí som si aj našla. Občasnú pneumatiku na bruchu pripisujem zimnému obdobiu, príjmu kalórií a menšej frekvencii cvičenia, keďže zima je na oddych, menopauze nedávam za vinu nič z toho.V skutočnosti som ju privítala, keď je už tu, ušporím na hygienických potrebách a môj manžel vraví, že aj doma na topení. Takže môj vek mi priniesol možnosť pokojného posedenia pri mojej obľúbenej kávičke, vyhlásila som nezávislosť a tá vyzerá asi takto.

Odpojila som sa od strachu. Ja viem, väčšina onkologických pacientov tým prejde, takže nie som výnimočná -:) Pocitovo sa vnímam ako za sladkých 16, kedy som patrila k rebelom a ničoho som sa nebála. Kde niet strachu, niet ani obáv. Keď sa nepotrebujete obávať, uvoľní sa priestor na iné, lebo však obavy potrebujú na preberanie čas a miesto vo vašej mysli. Cítim sa veľmi dobre v tomto staro-novom svete a snažím sa vnútorne čo najviac vnímať tento znovunájdený dar. Prácu beriem ako časť života a nepreháňam to s ňou. Uzávierky beriem vážne, ale nie smrteľne vážne -:) Keď to moje telo potrebuje a ja zachytím jeho potreby, ľahnem si na gauč s knihou. Nie je to šťastie ani náhoda, že mám možnosť formy práce doma, bol to môj výber a vôbec to nebolo ľahké skĺbiť prax s predstavami. Aj tu som sa odpojila od štandardu, ktorý som praktikovala celý život za prítomnosti rizika, že celá moja firma mi spadne na hlavu -:) Cvičím yógu – doma a tak aby mi to bolo príjemné. No áno, moja nezávislosť sa prejavuje aj v tom, že som sa nijako nepripájala ku skupinám, aspoň nie vnútorne. To však neznamená, že si nezacvičím s inými ľuďmi, keď mám potrebu. Svoj základný kurz yógy vo veľmi komornom prostredí ( www.jurasek.sk ) som absolvovala pred vypuknutím choroby, počas chemoterapie som cvičila doma podľa knihy a tiež som zbierala informácie okolo tohto sugestívneho cvičenia, ktoré nie náhodne ( náhody neexistujú ) Systém popiera. Yóga otvára totiž dvere do vášho vnútorného sveta. A vôbec nevadí, že nedopnem koleno, že v mojom Pozdrave slnku mi ustavične vypadne nejaká časť, ktorú zabudnem, ani to, že strácam rovnováhu na ľavej nohe. Vyriešila som to tak, že doma cvičím, čo mi je príjemné a nechávam sa unášať prítomnou chvíľou – jednoducho tak, ako to práve cítim. Uvedomila som si, že môžem všetko a začínam to praktikovať. Nechápte  ma zle – neoblečiem si krátku sukňu a nepôjdem na diskotéku, nebudem skákať z mosta na lane, lebo je to adrenalín a nekúpim si korčule atd. ( možno iná žena to urobí a čo, že je to šibnuté, nevadí ). Jediné, čo som zmenila je, že si nedávam mantinely. Vnímam svet okolo seba, jeho možnosti a nepúšťam myseľ aby mi do toho hneď rozprávala.Ak narazím na niečo, čo ma zaujme, nacítim vnútrom najprv , či by mi to bolo príjemné a ak áno, tak sa snažím to zrealizovať. Myseľ je zvyknutá najprv otvárať témy, ako a prečo sa to nedá a hlavne nehodí, takže v tomto som jej prestala dôverovať -:)a robím si po svojom.

Stojím na tomto mieste, kam som došla svojou cestou , cítiac ten zvláštny pocit spojenia individuality a Jednoty, k tomu úžas nad toľkými možnosťami , radosť z nových prichádzajúcich poznaní. Nový pocit, ktorý ešte neviem presne popísať ale vo vnútri chápem jeho dôležitosť.  Akokeby som preciťovala, že určitý vek u človeka otvára ďaľšie dvere, nový stupeň poznania, nadstavbu.V spojení s pocitom Slobody a možnosťami voľby, bez potreby odsúhlasovania z vonka, je to pre mňa nádherný čas -:) Nikde som o tom nečítala, práve preto to dávam do povedomia –  keď vaše deti majú svoje hniezda a manžel spokojne žije vedľa vás, je čas na nové poznania. Kašlite na to, čo prezentuje Systém, zdokonaľovanie krásy tela nie je nič oproti zušľachťovaniu Duše. Zaberie vám to tiež veľa času, ale pocity a radosť z poznaného sú hlbšie ako potešenie pri pohľade do zrkladla po príchode z plastickej chirurgie. Pre duchovne prebudeného človeka je to ako nástup Herryho Pottera na nástupišti 9 a 3/4 -:) Tam, kde ostatní vidia tehlový múr, vy navnímate možnosť prechodu do  širšieho pochopenia a keď ním aj prejdete, ocitnete sa v krajine, ktorá je tak veľkolepá a úžasná, že váš vek, menopauza či vrásky, to všetko upadne do zabudnutia a ostane mimo vás. Potom pochopíte, že to je presne to, čo vám Vesmír podaroval za vašu doterajšiu snahu. Ja Ďakujem.

Zdieľajte ...