Na tenkom ľade – alebo duchovno v praxi

Tak ranná kávička je na stole a na stolíku horí sviečka. Sviečky sú moje, je to spotrebný materiál, za ktorý nechávam  v obchode dosť z môjho rozpočtu, ale horiaci plamienok doma musí byť. Dnes som si vybrala tému, ktorá vo mne dlho zrela. Dve témy a to politika a náboženstvo sú tie, pre ktoré si aj najlepší kamaráti dajú v krčme po hube -:) K politike som sa postavila v súlade s mojím novým svetonázorom -:) nevenujem jej pozornosť a nekomentujem, aby som  tak nepridávala energiu k už aj tak dosť negatívnemu mračnu myšlienok nad nami.

Keď som prvý raz blúdila v budove Bratislavskej onkológie a hľadala modrú čiaru na podlahe, ktorá ma mala zaviesť na ošetrenie, nejako som v návale tých emócií poblúdila a dostala sa dostala sa na miesto, ktoré malo označenie „kaplnka“. Keď sa stretnete s duchom náboženstva v nemocnici a nie ste práve prívrženkyňou nedeľnej omše – dostanete facku a uvedomenie, že TU všetka sranda končí, keď technicky vzato lekári-ateisti vytvorili miesto na duchovné rozjímanie. Niečo na tom musí teda byť. Vtedy som bola ešte na počiatku otvárania a pochopenia a celú lekciu som mala pred sebou.

Vždy som bola vnímavá, len ohlušenie bežného života mi nedovoľovalo precítiť podstatu a odvádzalo moju pozornosť. 25 rokov pracujete s podnikateľmi, kde biznis a čísla tvoria život, úspechy sú ciele a mamon je odmena-:) Napriek tomu už pred rokmi z pobytu v Paríži v mojom srdci ostala silná spomienka na katedrálu Notre-Dame, kde som v absolútnom ohromení vnímala množstvo rozličných skupín ľudí – boli tam židia, moslimovia, budhisti, každý v tichu pri zapálenej sviečke preciťoval veľkoleposť tohto duchovného miesta. Keď som sa vrátila na onkológiu, tentoraz do Brna, na potulkách mestom, narazila som v jeden deň na dvere chrámu,kde práve nikto nebol ( viete o tom, že len v meste Brno je 19 kostolov ? ) Vošla som a v tichu si sadla na toto pokojné mieto, keď sa nad mojou hlavou rozozvučal organ. Monumentálna hudba sa rozliehala na tomto mieste, kde sa stretávali myšlienky ľudí v spojení viery a nádeje, boli priamo usadené v každom výklenku a zapĺňali priestor do posledného atómu vzduchu. Sedela som tam sama, počúvala hudbu a nikdy som sa necítila tak blízko k Podstate. A nikdy som nepocítila tak veľké spojenie s ostatnými, hoci tam v ten moment nik nebol -:) Keď kráčate mestom a na pleci si nesiete spokojne sediacu vašu „diagnózu“, máte pocit osamotenosti a akéhosi vyčlenenia z bežného ľudského kolektívu, vyčlenenia z davu ponáhľajúcich sa v bežnom dni. Vnútorné spojenie s ostatnými Dušami stratiť však nikdy nemôžete -:) Stačí sa tomu otvoriť.

Každá z nás má vo svojom vnútri uloženú Vieru , už len preto, že sme matkami a naše miesto tu nesie zo sebou aj individuálne  dôvody Duše. Pre mňa je najbližšou cestou k Podstate, Zdroju – priamy rozhovor, priame otázky a komunikácia. Nieeee, nie som vždy úspešná. Niekedy trpím hluchotou -:) A niekedy sa cítim akokeby som lúštila sudoku. Ja neupieram nikomu tú jeho cestu, ktorá môže viesť cez rozličné náboženstvá, ezoterické  smery, duchovné učenia. Ja sama som v živote prešla kurzami astrológie, tarotu, numerológie a prešla som informácie snáď  všetkých náboženstiev -:)  Ja osobne  som nezanevrela na astrológiu, len som zmenila postup – horoskopy ( tie profesionálne ) si čítam až po tom období a porovnávam s realitou. Riadim sa ( napriek protestom lekárov ) pri operáciách lunárnym kalendárom a priznávam – nemôžem si niekedy pomôcť a automaticky prepočítavam dátumy narodenia a iné čísla, lebo však numerológia má blízko k ekonomike -:))Dnes  mi to však pripadá, ako chodenie okolo. Ako keď nechápem, načo sú čokoládové keksíky zabalené v obale a ešte strčené do papierového obalu – vždy ma to fascinuje, ako si my ľudia dokážeme zkomplikovať obyčajné jedenie -:) A tak je to zo všetkým. Čím komplikovanejšia cesta, tým viac nás priťahuje to jej čarovno. Však áno, vnútorné bádanie v sebe je drina, nikto vám nič nevysvetlí, nikto vám nič nepotvrdí -:) A ešte jeden moment – ostatní nevidia vaše pokroky a neobdivujú vaše  schopnosti v nemom úžase -:)

K téme Viery a duchovna v náročnom období liečby  by som snáď len pripomienkovala – v krízovom období, keď prerod nesie nápor na psychiku, podľa mňa nie je veľmi vhodná cesta komunikácie cez druhú osobu. Logicky vzato – každý z nás vníma informácie po svojom, aj ich po svojom následne interpretuje tomu, kto ich zase navníma z pozície toho svojho aktuálneho pocitového nastavenia . Preto taká tarotová karta „Smrť“ nemusí byť pre nás to pravé orechové -:)) Tiež astrologická predpoveď v časopise o kritickom období nepridá na kľude pred ťažkou operáciou. Nakoniec však priznávam – verím, že každý z nás je vedený a žiadna slepá ulička nie je až takou hrozbou. Pokiaľ v nej nezastaneme ale pokračujeme ďalej. Postupne odovzdávajúc pomôcky a pomocníkov, aby sme došli do svojho vnútra a napojili sa na priamy Zdroj -:)

Zdieľajte ...