Ne-očakávania a zrkadlenia, alebo týždeň na Sardínii -:)

Toto leto bolo pre mňa neštandardné a keďže som sa učila Seba-Láske, dovolila som si statočne nedeliť pobytov pri mori -:) Jednak aby som zmyla zo svojho tela dvojročný nemocničný pach, tiež načerpala také množstvo vitamínu D, aké vôbec unesiem a zároveň prežívala a užívala si to svoje NEMUSÍM. Tri mesiace voľna medzi kontrolami a vyšetreniami som vyplnila tak, že môj diár pripomínal mínové pole a krížiky a kolieska v tesnom závese plynulo zaplnili plochu s dátumami-:) Prvý septembrový týždeň som sa vybrala na pobyt na taliansky ostrov Sardínia, ktorý pre mňa mal byť poslednou letnou zastávkou v oddychovej zóne môjho kalendára. Môj život v ne-očakávaniach plynul po pokojnej hladine a neprinášal mi už pocity očarenia, netrpezlivosti, úžasu. Pokoj ma sprevádzal a v tomto novom nastavení som vnímala novú možnosť byť s ľuďmi podobného nastavenia a nacítenia. Ľudí, ktorí žijú v pochopení alebo sa to učia prácou na sebe, pretože to isté robím aj ja -:) Svet okolo yógy je takýmto svetom, preto som sa rozhodla odísť na pobyt pri mori s LightHouseClubom aj keď do yogínky mám ďaleko -:) Ale yóga sa žije, necvičí -:)) Vesmír zariadil, že môj plný diár mi nedovolil myslieť a predpokladať, takže som som následne aj zažila nepredpokladateľné -:)

Jedno z rán, keď som sledovala východ slnka, som si uvedomila skutočnosť, ktorá ovplyvnila prežitie mojich nasledujúcich dní. Dívala som sa na slnečné lúče predierajúce sa nad hladinu mora a odrazu som si všimla mračná na pravo. Baránky s našuchorenými bielymi perinkami, plávajúce spoločne aj jednotlivo na pozadí modrej oblohy odrazu odklonili moju pozornosť od práve vychádzajúceho slnka a takmer pohltili celé moje vnímanie v prítomnom okamihu. Koncentrovanosť vnímania bola tak neovládnuteľná, že som fyzicky odklonila hlavu od slnka a pozorovala tento prírodný výjav. Tak ako sa predierali lúče vychádzajúceho slnka, ako sa zvyšovala intenzita svetla a ich dosah na oblohe, mraky kopírovali túto zmenu, zmenou svojho zafarbenia, celé zoskupenstvo plynulo menilo svoj obraz a dojem z neho sa menil tak, ako sa postupne presvetľovali jednotlivé mračná. Pochopila som, že vnímanie skutočnosti je ovplyvnené tým, koľko svetla máme v duši -:) Ak sme časťou zoskupenia v záplave svetla, prebieha aj spoločná premena, ktorá ovplyvní zároveň aj premenu každého jedného jedinca -:) Tento pre mňa prvý pobyt v živote so skupinou mi mal ukázať a možno aj preveriť moju schopnosť, prijať vedľa seba bytosti s rozličným videním oblohy, z tohto istého miesta v tom istom okamihu. O jednote v rozdielnosti som už písala, ale tentoraz som si ju prežila -:) Nasledujúce dni som absorbovala všetky interakcie okolo mňa cez priezor vytvorený týmto pochopením a prijímala som všetko, čo mi došlo, lebo to bolo určené mne konkrétne. Bolo to nádherné divadlo, v ktorom sme si vzájomne ponúkli možnosť zahrať hercov aj divákov. Každá z nás bola tej druhej : odrazom – zrkadlom – minulosťou – prísľubom budúcnosti – modlou – inšpiráciou – liečením – nepochopiteľným – uchopiteľným…mohli sme byť čímkoľvek -:) Čímkoľvek, čo sme dokázali prežiť a zároveň si dovoliť samé sebe, bez hanby a ostychu -:) Koľko svetla som mala k dispozícii v danú chvíľu svojej životnej púte, tak som navnímala a prežila -:) Ja, individualistka, ceniaca si svoje súkromie a pohodlie, majúc pomyselnú hranicu štandardu bývania, v kľude som predýchala spoločný priestor veľkosti bunky, ktorý už na prvý pohľad vyvolával pocit stiesnenosti a väzenia a ktorý sa napokon stal miestom slobody a prijímania cudzej energie, v tomto momente tak blízkej, láskavej a mnou absolútne prijímanej -:)  Ja, celý život samostatná jednotka v súkromí aj pracovne, som trpezlivo počúvala celé dni slovo MUSÍŠ ( ktoré nevedomo používala jedna z účastníc ), bez toho aby som sa ohradila alebo prejavila svoj zámer, že ja som sem prišla prežiť svoje NEMUSÍŠ -:))) Pochopila som, že pre mňa samú sú vzťahové situácie tu, zrkadlom toho, čo som kedysi žila. Zrkadlá môžu byť rozličné, takže niekto uvidí svoje strachy, niekto svoje sny, iný vzhľad na situácie, ktoré on prežil inak…Pochopila som, že vôbec nejde o tú bytosť, ktorá vám to zrkadlo pridržiava ale o pochopenie. Nepočúvala som žiadne informácie , ktoré boli možno kvalitou použiteľných vedomostí, počula som len jediné slovo, dookola, dookola, až mi konečne došlo -:)) Ja sama som kedysi rochniac sa v kvantite mojich vedomostí očakávala a nútila ľudí, že ma musia nasledovať, pretože som bola presvedčená, že je to pre nich tá najlepšia cesta. Ja, ktorá som prežila smrť svojho muža, ktorá som zatvrdla v srdci a namiesto plaču v sebe uzamkla pocit ukrivdenia, že ma tu nechal s dvoma malými deťmi, som sa započúvala do rozprávania ženy, ktorá kopírovala moje „úniky“, jej rozprávanie takisto viazlo v slepých uličkách. Sedela som a počúvala, vo vnútri som kopírovala hladinu jej emócií a odpájala sa v momente, keď na hranici bolesti prepínala do čisto mentálnych vibrácií, aby poskytla pauzu a nepriblížila sa k priepasti uvoľnenia . Ja, ktorá som počas života hľadajúc duchovné smery, hltajúc informácie a snažiac sa o akýkoľvek posun, bez chápania skutočného obsahu slova Láska, ktorá musela prejsť životom, na ktorom si to fyzicky naskúšala -:)) som navnímala odrazy rozličných hladín tejto cesty a bez kategorizovania som prijala každého pravdu, odrážajúcu ten jeho individálny stav. Ja, ktorá som svoju bolesť ani nepoznala a zakrývala ju snahou o dokonalosť tela a ženskosti , o ktorej som vtedy nemala v skutočnosti ani páru -:))) zachytila som aj fragmenty tejto esencie -:) Takýchto stretnutí s Ja som zažila počas pobytu veľa. Bolo by to na dlho -:) Spoločné dni s ľuďmi, ktorých vám pridelí vesmír je o ne-očakávaní, prijímaní, neovplyvňovaní, dávaní priestoru na vedenie z vyššia, vnímaní vzťahov a energií. Tento týždeň bol pre mňa pobytom v slobode, v prežívaní skutočného života a verím, že každá duša si odniesla práve to, po čo sem došla -:) Ak ešte niekto navnímal zrkadlá, nemusel ísť mojou cestou, preciťoval si určite to svoje. Možno aj ja som bola zrkadlom niečieho strachu -:), lebo každý z nás ma predsa iný potenciál -:) Možno niekto tento čas len tak prežil, aj to je možné a určite svojou esenciou doplnil a vyrovnával našu spoločnú energiu skupiny -:)

Za mňa – ďakujem „neviditeľnej organizátorke“, ktorá nám poskytla „priestor“ -:) Napriek tomu, že som prvý raz bola v skupine, cítila som sa neskutočne slobodne a myslím, že vytvoriť takýto priestor na prežitie tej svojej slobody v spoločenstve je umenie. Ďakujem tiež spolubývajúcim – lebo, že najväčší detox , čo môže byť je SMIECH a ja a moja pečeň sme si to neskutočne užívali -:))  Ďakujem za famóznu stravu, ktorú som si nemusela pripravovať a tiež za mužský element zastúpený v našich kruhoch -:) Ďakujem všetkým zrkadlám naokolo, že ma učili pokore. Ďakujem sama sebe, že som počúvla intuíciu a vkročila do neznáma…

 

 

 

 

 

Zdieľajte ...