Nohami na zemi s hlavou v nebesách

Najnudnejší Silvester mám za sebou. V papučkách a doma, možno aj vy ste takto privítali náš Nový rok -:) U mňa to už začalo Vianocami, keď som zistila, že v pomalých pohyboch pri príprave zemiakového šalátu sa u mňa nejako prebúdza praktikovanie koncentrovanej a relaxačnej nálady, pri ktorej sa sústreďujem, aby moja činnosť bola naplnená Láskou a čas pre mňa neexistuje. Paradoxne, čím pomalejšie a koncentrovanejšie moje činnosti sú, tým viac toho svetského času mám k dispozícii. Ale možno je to len z dôvodu, že som vynechala činnosti ako naháňanie za darčekmi, sledovanie akcií a nákupy v zmysle toho, že potrebujem všetko, čo je v ponuke -:)

Nepochybujem, že ten kto číta môj blog, má už tieto veci tiež dávno za sebou. Takto pred dvoma rokmi som stála pred veľkou diagnózou a veľkým rozhodnutím pár dní pred operáciou. Hovorí sa, že chorý človek nepotrebuje nič, len zdravie. Je to pravda, pri dotyku smrti sa náš obzor zúži na jeden výsek a prítomný okamžik má jasný a koncentrovaný cieľ, teda ak nepodľahnete všeobecnej panike a nepustíte strach do svojho celého priestoru, aby mal možnosť udusiť vašu dušu ešte pred tým, ako sa na ňu nacítite a ukáže vám tú vašu cestu. Veľmi rada si spomeniem na tie časy, aj keď ma samú prekvapuje to plynutie času, ktoré som vtedy nevnímala v koncentrovanosti na prítomnosť a život. A hups, prešli dva roky -:) Proces. Veľké slovo, ktoré obsahuje miliardy sekúnd uvedomenia, hľadania aj upadania do ilúzií, aj veľkolepé momenty, keď odrazu vidíte svetlo tam, kde predtým nebolo. Slovo v ktorom ja tiež nachádzam množstvo stretnutí s ľuďmi, ktorí sa stali mojimi skutočnými priateľmi, množstvo nových vzťahov, na ktorých som sa učila žiť v novom, mnou zmenenom životnom prostredí. Tiež priestor na dezilúzie, možnosť nahmatať si svoje malé nedokonalosti a boľačkami si pripomenúť, že žijeme na zemi a v interakcii s inými bytosťami, ktorých pravda sa môže líšiť od tej vašej -:) Koncentrácia na prežitie a nadobudnutie zdravia sa odrazu transformovala na niečo o mnoho, o mnoho väčšie. Na proces, ktorým som sa dostala z kukly a zistila som, že mám krídla. Obzor videnia sa rozšíril, niekedy až tak veľmi, že sa stáva bolestivým. Možnosť smrti v procese uvedomovania a snahy otvorila dvere k novému svetu, kde som sa usalašila a snažím sa naučiť v ňom regulérne žiť -:) Smrť stratila na svojej sile a strach som vypudila z priestorov svojej duše, ktorá potrebuje priestor na výučbu a praktikovanie. Veľa z nás je v tomto momente už v štádiu tohto momentu -:) Poznám veľa ľudí, s ranami na tele aj na duši, ktorí prešli a prechádzajú týmto znovuzrodením. Ako keby bolesť bola tou najpriamejšou cestou. Čo už.

Moja liečba je na konci. Liečba tela aj duše. Neznamená to, že si vyložím nohy na stôl a budem popíjať kávičku -:) Stojím pred novou výzvou. Nemyslím, že by som tu stála na tejto čiare sama, niektorých vidím a oni vidia mňa, niektorí nevedomo práve prechádzajú tým, čo mám ja už za sebou a určite sú tu ľudia, ktorí sa posunuli tam, kam ja ešte nedovidím. Ešte že to nevzdávam. Uvedomenie, že po tak ťažkej a pre mňa bolestivej ceste prichádza len ďaľšie poschodie so síce rozšírenými možnosťami, ale tiež pre mňa poskytujúce možnosti rozhodovania…asi by ma to zložilo -:))) Keď ochoriete, váš pohľad skôr či neskôr upútajú nebesá, intuitívne chápete, že odpovede nájdete len tam. Niekedy je to hľadanie náročné a väčšinou nepriamočiare, ale vždy s ním prichádza očarenie, nádherné iluziórne predstavenie a dotyky, na ktoré sa už nikdy nedá zabudnúť. Odísť z tak nádherného miesta nie je jednoduché…Niektorí v tomto momente prepojenia nájdu vo vnútri ten svoj individuálny dar, chvíľu trvá aj uvedomenie čo s ním. Ak sa vám podarí tento dar pretransformovať do života na zemi a začnete toto prepojenie s nebesami meniť na niečo nádherné pre tých ostatných, zmysel vášho daru je na svete -:) Ale ani to nie je všetko.

To, čo čaká mňa a možno aj vás v tomto novom roku – je naučiť sa žiť tu na svete, s nohami na zemi aj keď ste už uzreli tú nádheru v oblakoch. Nehovorím, že to bude ľahké, ale nejako si držím palce a držím ich aj vám. Aby sme v novom roku 2019 dokázali udržať rovnováhu, ktorú sme našli a v ktorej sa nám páči. Aby sme s hlavou v oblakoch nestratili schopnosť stáť na zemi pevne a nepotkýnali sa. Aspoň nie často -:) Prajem nám všetkým aby sme nikdy viac nestratili už ten detský pohľad na nebesá a rešpektovali videnia tých druhých, ktoré nemusia byť totožné s tým naším a predsa sú pravdivé. Prajem nám pevný a rozvážny krok a neulietavanie len do nebies. Aspoň nie tak často -:)

Zdieľajte ...