O ceste k rovnováhe alebo po splavení rieky

Dnes má môj manžel narodeniny. Je o 21 rokov starší od mojej maličkosti ( alebo velikosti ? -:)) V každom prípade 72 je vek, keď všetko môžete a nič nemusíte, podmienkou je dobré zdravie a bystrá myseľ. S obľubou vravievam, že porovnávať 70 ročného Slováka a 70 ročného Švajčiara nie je možné, pretože Švajčiar si dá pohárik šampanského o desiatej dopoludnia v malej kaviarničke, kdežto Slovák o takomto čase drží v ruke pohár na moč a čaká na poradie u lekára -:) Aby sme boli spravodliví, Švajčiar celý život pracoval 6 hodín denne a po práci si odskočil zalyžovať do Álp, na ktoré dovidel z terasy svojho obydlia, dýchal čerstvý vzduch a v kľude pozoroval pasúce sa kravičky ( mimochodom, keď ma prvý raz zobral do tejto krajiny, mňa ženu z východného Slovenska, ktorá bola najďalej v Miškolci, zamilovala som si kravičky na lúke zo všetkého najviac a moja domácnosť obsahuje viac keramických zvieratiek tohto druhu ). Tak a teraz úprimne – ja mám o dvadsať menej, celý život som pracovala  prevažne 10-12 hodín denne, keďže som mala svoju  firmu a dve deti, ktoré som ako vdova musela živiť. Po práci som si neodskočila nikam a zvalila som sa do postele, alebo som doťahovala po nociach uzávierky. No a z balkóna môjho socialistického bytu som mala výhľad na najbližší panelák a keď som vešala prádlo, pozorovala som kamošku od naproti. Preto po spojení s mojim mužom ( mimochodom cez pokec.sk pred 14 rokmi  -:)) sme vytvorili rovnovážny pár. V harmónii sa on stará o mňa, varí mi kávičky a naučil ma oddychovať, ja na oplátku som hybnou silou a plánujem cesty, ktoré spolu radi absolvujeme. Svojou mužskou logikou ma tiež presvedčil, že moje dospelé deti musia svoj život prežiť vo svojej réžii a moja prehnaná pomoc by narušila rovnováhu ich života. Naučil ma mnoho iných maličkostí, napríklad aj to, že sa netreba hneď bičovať, keď porušíte svoje nastavené pravidlá a ani bohapusté kávičkovanie s koláčikom nie je až také nezdravé, ak sa z neho úprimne tešíte -:) Však naša domácnosť má dnes presne 123 rokov a to je vek, keď umenie rovnováhy už musíte ovládať.

Som v etape, keď som po onkologickom ochorení rovnováhu v mojom živote nastolila, je podmienkou udržania zdravia a uvedomujem si to tak, ako nikdy v živote. Keď som vyšla z onkológie s predstavou nasledujúcich pár  mesiacov voľna, vrhla som sa do všetkého, čo ma napadlo, že chcem ešte prežiť a doposiaľ som to nestihla -:). Moja detská radosť zo všetkého ma sprevádzala prvým obdobím, keď snaha o rovnováhu šla ruka v ruke s vlnobytím, ktoré zbúralo staré náhľady, vzťahy, spôsoby a druh reakcií, všetko sa obracalo v búrke a moja snaha o uchopenie všetkého, čo sa mi zdalo nápomocným bola nekonečná -:) Obrat môjho JA, ktorý začal pokľakom a prijatím počas liečby, pokročil do časti, kde som stratila mnoho dovtedy blízkych ľudí, zmeny v spôsobe práce odviali nejakých klientov a oklieštili môj objem práce ako takej a moje deti si museli zvyknúť, že tu už nie som len pre nich. Vyskúšala som množstvo zážitkov a sledovala, čo súzvučí s mojou Dušou. Od zážitkov výsostne duchovných až po tie, keď kántrite telo cvičením a posúvate svoje hranice možností -:) Toto obdobie tesne  po liečbe pre mňa navždy ostane ako splavovanie búrlivej rieky s mnohými zážitkami a prekvapeniami na ceste -:)

Vnímam ako dôležité pri udržaní rovnováhy, rozhodovať sa podľa svojho pocitu a brať v úvahu nápovedu svojej Duše, ktorú už po stíšení sme schopní navnímať a precítiť. Z obdobia splavovania rieky je dobré si vybrať to, v čom chceme pokračovať a v čom sa cítime dobre a ostatné si nechať na nasledujúci život, lebo všetko sa stíhať nedá -:) Ak sa dokážeme svojim výberom priblížiť Zámeru svojej Duše, určite náš najbližší život bude radostný aj pokojný zároveň. Ten svoj koktail si aj tak musíme vedieť namiešať každý sám. Nedajte sa strhnúť kolektívnou emóciou alebo manipuláciou – keď  ste sa raz dotkli svojej Duše, udržiavajte toto súkromné spojenie a rovnovážne si nadeľujte svoje súkromné esencie života podľa vlastného výberu. Nezáleží na tom, ako to vnímajú tí ostatní. Pretože aj oni majú právo na svoj pohľad a každý z nás dokáže namiešať ten svoj koktail neopakovateľne a jedinečne, pričom pre neho samého je skutočný. Pomery esencií máme každý iné, ale obsah pravdivého človeka je ten istý – Láska -:)  Nazerám na ľudí okolo seba cez  prizmu toho ich výberu esencií, radujem sa, že viem navnímať ten ich výber a niekedy sa aj usmievam, aj ich objímem -:) Ale nekecám im do toho. A sama sebe dovolím prejaviť sa a precítiť ten svoj výber bez zasahovania z vonka.Svet je naozaj nádherný. Je jedno, či v onkologickej čakárni, kaviarničke s kamoškou, doma či na dovolenke. Všade ho máme so sebou a v sebe.

( z láskou venované môjmu manželovi, ktorý mi pomáha udržiavať rovnováhu )

Zdieľajte ...