O nás …alebo o ňom

Liečba ženskej onkologickej choroby je vždy extrémna situácia v živote každého páru. Z môjho vnímania som pochopila, že máloktorý vzťah ostane taký aký bol. Z môjho okolia som odpozerala dva prípady – buď sa vzťah prehĺbi a nadobudne intimitu, akú nikdy predtým nemal, alebo sa partneri odcudzia a žena začne nový život.

Absolvovala som tri operácie a vyskúšala som si v živote obe situácie. Pri prvej operácii mi odobrali kvadrant prsníka, čo mi spôsobilo nielen psychologickú traumu ale v tom čase môj vzťah nebol ani postačujúci na to, aby som sa mohla o niekoho oprieť. A konieckoncov ani som nemala v úmysle sa o to pokúšať a tak som si prešla tortútou na prvý raz sama. Bulvár popisujúci takéto zážitky dáva do popredia prežitie, ale povedzme si úprimne – žiadnej žene nepridá, keď musí riešiť aj fyzický nesúlad a udomácňovať  sa v svojom novom tele. Tak napríklad vám nepridá, keď si kupujete podprsenku a pri rozhovore s predavačkou jej poviete, že ste po operácii prsníka a tak hľadáte niečo špeciálne ale zároveň použiteľné v bežnom živote. Následne predavačku skoro prekoprcne a vy sledujete jej reakciu, ktorá závisí od hľbky hereckého umenia a je zmesou strachu, ľútosti, paniky a profesionálnej sebaúcty -:) Takže musíte riešiť aj túto situáciu a nie je o nič ľahšia, len preto, že ste utiekli „hrobárovi z lopaty“. A čo potom doma. V nemocnici sa ženy málo rozprávajú o sexe, skôr prenikajú napovrch už výsledky vo vzťahu s manželom, partnerom. Keďže je to „naša“ choroba aj výsledok je „náš“. Stretla som ženy, ktoré bez problémov priznávajú, že sú bez pŕs, nezasiahlo to ich intímny život a stretla som ženy, ktoré absolvovali malý zákrok a trauma z výsledku zničila najprv ich sexuálny život a následne aj celý vzťah. Takže ako to potom je. Preciťujem to ako obsah individuálneho balíčka, pretože táto choroba nenavštevuje ženy náhodne, každá z nás tu má svoju úlohu a toto je len priestor na jej zvládnutie alebo aj reparáty. Milé ženy, pravda je taká, že mužský náhľad na vec je vždy „jednoduchší“ a trápenie nás ohľadom nášho tela, muži nevnímajú tak dramaticky ako my samé. Takže cesta k „vyliečeniu“ je opät v našom vnútri, aj keď nám nikto neukáže smer. Prvotne by sme asi nemali zablokovať možnosť partnera zvyknúť si na naše nové telo – a to je úloha pre nás, nikto nám v tom síce nepomôže, ale pre každú z nás to znamená opäť jej individuálnu úlohu v sebapoznávaní svojho vnútra a prestavovaniu hodnôt. Každé odmietanie z našej strany posúva hranice odcudzenia a ako vždy, máme to v rukách my -:)) čo už, príroda nám nadelila.

V sekcii knihy som dnes pridala jednu knihu ( Jsem žena), ktorá je malým šlabikárom pochopenia veľkých nezrovnalostí. Niektoré ženy sa v nemocnici sťažovali, že ich partner vôbec neprijíma ich chorobu a uteká z domu k príjemnejším veciam, pričom ich necháva zahltené povinnosťami. Pravdaže to môže súvisieť s plytkosťou vzťahu, ktorá nedokáže udržať takúto životnú búrku, ano – ale môže to byť aj jednoduchý zádrhel v tom, že muž útekom z bojiska prejavuje svoju nepripravenosť na prejavenie reakcie na túto novú skúsenosť. Táto situácia je pre neho neznáma, odrazu sa aj my ženy zmeníme, nevie ako sa má prejaviť a tak “ dočasne „utečie. Doba pokrivila prirodzený súlad vzťahu muž-žena a pripravila ženy o „prirodzený vnútorný sluch“, ktorý by im v tejto náročnej situácii aj v iných napovedal ako sa správať k partnerovi.Ja viem, očakávate, že to bude o nás a nie o ňom -:)) ale v tom je ten háčik. Vesmír nás vedie priamo k pochopeniu dôležitej úlohy ženy v partnerskom vzťahu a ženské choroby vnímam ako nápovedu. Áno je to síce ako kopnutie do zadku a to ešte s krajnými možnosťami “ prežiješ alebo zomrieš“, ale asi je to dôležité pre Vesmír, keď to takto vyhrotil -:)) Vnímam aktuálnu dobu ako „prekoprcnutie“ konečne cez hranicu, kde sme sa vzájomne dostali pokrivenými a zmenenými miestami vo vzťahoch muž-žena. Nárast ženských chorôb to jasne potvrdzuje a my ženy ako vnímavé bytosti so svojou podstatnou úlohou v tomto prerode určite budeme nasledovať svoje vnímanie a „poopravujeme“ chybné nastavenia -:) Pokiaľ by sme to nestihli – naučme a veďme svoje dcéry, aby  našli cestu k novej polohe svojej ženskosti.

Zdieľajte ...