O presvedčeniach, viere a pravde

Posledné dni sa budím do tmy a je to tak trocha inšpirujúce, lebo keď nesiem šálku s čajom pri pohľade z okna si už predstavujem rannú krajinu, moje presvedčenie, že to bude o chvíľu pravda je tak pevné, že sa pri tom usmievam -:) No áno, sú aj presvedčenia, ktoré nie sú možno tak sugestívne hlboké, ale nie sú o nič menej romantické. Ako príklad môžem uviesť situáciu, keď som sa minule vybrala ku kaderníčke s presvedčením, že môj účes má už formu pštrosieho zadku ale môj manžel to videl úplne inak a presviedčal ma, že predsa on vidí, že som krásna a prečo to vlastne idem k tej kaderníčke? -:)) no berte mu to jeho presvedčenie -:)

Môžem písať len za seba, väčšina mojich presvedčení vznikala zo zažitého, formovalo ich moje videnie súvislostí daných situácií z toho aktuálneho pohľadu v danom okamihu, čo nie je vždy ani ľahké ani to neposkytuje záruku, že presvedčenie bude v budúcnosti k môjmu úžitku. Ja osobne nie som typ, ktorý presvedčenia preberá od druhých bez svojského náhľadu. Asi najzákladnejšie presvedčenia získavame v detstve, v čase, keď preberáme presvedčenia svojich rodičov a najbližších bez posudzovania a s otvoreným srdcom, schopným absorbovať čokoľvek, v čo naši dospelí veria a čo je ICH pravdou. Takto sa do môjho portfólia dostali presvedčenia o strachu zo smrti, keď moja mama umierala na rakovinu, tiež strachy z pokračovania rodinnej anamnézy a tým odmietanie ženskosti v hlbokom vnútri, nespokojnosť so vzťahmi k mužom v rodine a podobné srákoriny. Ale nebojte sa, nik nie je ukrátený aj keď rodina nežije až tak hranične, každý z nás si niečo do svojho života uchmatne. Niektoré ženy presvedčenie, že keď muž bije ženu je to normálne, alebo presvedčenie, že alkohol nie je až taká metla ľudstva, keď pijú obaja moji rodičia, alebo aj to, že v kostole nám bude všetko odpustené. Mne logicky prichádza presvedčenie, že tieto ranné nášupy máme už zadané prežiť pri našom narodení, možno áno a preto ľudí priťahujú horoskopy a predpovede., možno náš plán duše musí nejako začať v tomto živote a toto je odrazový mostík -:) Tak dobre, toto asi neovplyvníme a presvedčenia z detstva musíme neskôr spracovať a použiť. Odrazíme sa a nejako dopadneme, ten prvý dopad každý z nás absolvuje inak, niekto si odrie len koleno, niekto zlomí ruku a niekomu to celé vybije dych. Nástupom svojej cesty začíname presvedčenia zbierať do batôžka, keďže je to cesta dlhá, niektoré si držíme len dočasne, aby sme ich vymenili za pre nás „lepšie“, ktoré sa nám zdajú a hodia, niektoré si okukáme a keď nami nezarezonujú necháme tak, niektoré náš vtiahnu do slepej uličky, niektoré nakopnú do zadku aby sme sa už konečne z nej dostali -:) Z presvedčení, ktorými disponujeme sa stávajú možné realizácie budúcnosti. Možno si málokto uvedomuje ako dôležitý je tento základný stavebný kameň, ktorý sa časom a prežitými skúsenosťami pomaly mení na vieru -:) Tie hlboké presvedčenia môžu vznikať pri stretnutí z médiami – ľuďmi, ktorí dokážu transformovať svoju vieru na otváranie iných, môžu do nás vnikať pri  pobyte v prírode,na miestach so silnou energiou, kde pociťujeme to zvláštne ešte nepomenované prepojenie, môžu sa znenazdajky objaviť pri meditačných cvičeniach alebo sa tak zložite-jednoducho vynoria z hĺbky pri stretnutí s možnosťou smrti…Tak a sme zas pri onkológii a vyvolených -:))) Presvedčenia vznikajúce počas prežívania tejto choroby považujem za veľmi silné a hraničiace s vierou alebo priamo transformujúce sa do nej. Má to jednoduchý princíp. Presvedčenie prevažujúce v našej spoločnosti aj civilizácii je, že rakovina je smrteľná a preto všetci my preživší sme vlastne novým presvedčením, že je možné ju prežiť. To nie je ale o nás. Je to o prijímaní ďaľších a ďaľších presvedčení, ktoré menia doposiaľ zažité a je úplne jedno v akej sfére života. Čím viac presvedčení iných akceptuješ, nemusíš byť s nimi v súlade, tým viac sa tvoj život otvára možnostiam v budúcnosti. Tá istá otvorenosť srdca, ktorá nás ako deti voviedla do štartovacej miestnosti s múrmi, kde sme už mali nachystané presvedčenia, ktoré sme dostali do batôžka na cestu – tá istá otvorenosť srdca teraz, nás môže priamo voviesť do čarokrásnej krajiny, kde máš na výber z milióna možností reality, spolu s inými, ktorí pristupujú na rovnaké miesto z rozličných strán s tými svojimi batôžkami na chrbte -:) Každý raz pristúpi k okraju tohto nádherného miesta aby uvidel -:) Je to otázka času, ak veríme v jeho realitu -:) Jasne, u niektorých sú batohy preplnené presvedčeniami druhých ( médiá, reklama,všetko to, čo nutne potrebujete a teraz hneď -:)) Tí pravda pod ťažobou tohto svojho preplneného batohu zbytočností a cudzích presvedčení o ničom, nemôžu nič vidieť, lebo fyzikálna rovnováha im umožňuje kráčať len so sklonenou hlavou, aby sa neprekotili pod ťarchou batohu na chrbte. Ale – každá cesta je dobrovoľná -:)

Pre mňa sú presvedčenia dôležité, sú základnými stavebnými prvkami viery tohto ktorého človeka, či si to uvedomuje alebo nie. S vedomým pohľadom na tento život sa neustále snažím viac akceptovať presvedčenia druhých a pripomínať sama sebe, že neobsiahnem všetky možné reality tých druhých, ale môžem aktívne ovplyvňovať tú svoju. Svojimi presvedčeniami, svojimi náhľadmi, svojou pokorou, svojou vierou, svojou akceptáciou iných presvedčení a napokon bázňou pred mojim presvedčením, že napokon všetko je tak ako malo byť -:)  Lebo z presvedčení sa rodí viera, viera sa stáva vašou pravdou a pravda je BOH.

Takže aj tak všetky cesty vedú do Ríma -:)))) skvelé predvianočné dni -:)



Zdieľajte ...