O sebavedomí a Seba-vedomí

Tak dnes ráno som konečne naskočila do pomyselného vlaku písania, pretože posledné týždne sa zaoberám len technickými problémami na pc a myslím, že som došla na jediný a posledný okamžik, ktorý ma vie vytočiť a na ktorom si lámem zuby trpezlivosti. No áno, buď trpezlivý, keď hodinu píšeš článok, ktorý ti v sekunde potom vymaže. Ani stoický pokoj a prijatie myšlienky, že to takto malo byť, nezmení nič na realite, že článok je fuč . Takže, v tvorbe reality a sile myšlienok mám ešte rezervy.

Minule som tak stála vo výťahu obchodného centra, do ktorého ma výnimočne zaviala vlna horúčav, lebo inak chodím na nákupy peškom cez vinohrady, túto cestu mám vyhradenú na vedomé dýchanie ( lebo vo vinohradoch nestretávate veľa ľudí a nemá sa kto čudovať, že pri chôdzi vedome fučíte a nafukujete brucho). Takže som tak stála v klimatizovanom výťahu, po čele mi tiekli potôčiky potu, šaty sa mi lepili na tie dvojkilové vankúšiky, ktoré som si doniesla z dovolenky s all inclusive a v tú chvíľu mi bolo jasné, že nie je jasné, či sa potím od návalov tepla, ktoré spôsobuje umelo vyvolaný prechod alebo sú spôsobené klimatickými podmienkami. Na druhom poschodí nastúpila mladá žena, krásne vysoké lodičky, vypasovaná úzka sukňa, bezchybná biela blúza ponúkajúca výhľad do výstrihu a upravené vlasy a make-up. Všetci muži vo výťahu, aj tí upotení a plešatí sa odrazu vystreli a upriamenú „ nenápadnú“ pozornosť by ste mohli vidieť ako laserové šípy smerujúce do jedného bodu -😊 Prvý moment som  si uvedomila, že žena má sebadôveru, ktorá z nej srší, jej telo vyžaruje priam oblak a vonkajšia dokonalosť priťahuje pozornosť. Ale keďže už nie som v dualite a ani neposudzujem okolie, mihla sa mi mysľou len myšlienka, že takto dokonalá som kráčala istú časť svojho života aj ja -😊 Potom som vystúpila a nechala mužov ďalej slintať nad svojim objektom. S uvedomením, že nikdy nemali v horúčave na sebe úzku sukňu a bosé nohy napratané v teple v lodičkách, nebolel ich chrbát s udržiavania postoja a nevedia koľko práce je za takým make-upom. Následne som si uvedomila ako zmenili po mojej transformácii obsah niektoré slová, ktoré ma učili ako dieťa a až ma na sekundu zaskočilo, že je možné rozoznať ten rozdiel v bežnom živote a aký veľký je. Vezmime si také „ženské sebavedomie“, slovo, pod ktorým si nateraz predstavme sebavedomú ženu v dokonalom stylingu, ktorá o sebe nepochybuje a pláva svetom vo vysokých lodičkách formujúcich jej lýtka a dodávajúcich jej čaro, usmievajúc a uvedomujúc si rozruch, ktorý spôsobuje u mužskej populácie. Možno rovnako sebavedomá vo svojej práci, v kancelárii alebo vo chvíli, keď nastupuje do auta  alebo nakupuje v supermarkete, vnímajúc okolie a žijúc v pomerne pokojnom svete, ktorý naruší sem tam pohyb smerom k dokonalosti prezentovanej v nejakom časopise alebo pri plnení svojich snov, ktoré kdesi okukala. Nerušme teda jej kruhy. Dokonalosť môže mať rozličné formy, takže opäť píšem len o tom, čo som prežila a verte, že ako majiteľka firmy v podnikateľskom prostredí medzi mužmi, som veľa energie spravovala na udržanie dokonalosti v pracovnej sfére a to som k tomu ešte musela skoro každý pracovný deň tiež napratať nohy do tých lodičiek a vtiahnuť brucho do vypasovanej sukne. Ufff. Dnes význam spojenia „ženské Seba-vedomie „ vidím úplne inde. Prežité životné skúsenosti, zmena vedomia ale aj zrelosť, ktorú prirodzene prináša vek ( poeticky by znelo „každá nová vráska“, ale vrásky nemám, nebudem klamať ), ale aj schopnosť nacítiť, že som súčasťou celku, ktorý má tiež svoj kolektívny vývoj a v neposlednom rade Seba-vedomie ženy, ktorá môže ovplyvňovať svoj osud, osud svojej rodiny, osud zeme, planéty, vesmíru…Seba-vedomie je dôležité, pretože hýbe svetom. Nechápala som ako Seba-vedomie môže prinášať zdravie, kedysi mi to slovo nesedelo logicky ku kontextu. Ale ak nie ste Vedomí a Seba-vedomí, nemôžte spozorovať chybu v systéme, nemôžte rozhodnúť sami za seba vo chvíli, keď vás ťahá prúd systému smerom, o ktorom v danej chvíli ani nevie, či je ten správny. V onkologických čakárňach si vypočujete mnoho prípadov chybného diagnostikovania ( lebo všakže diagnostické prístroje sú tiež len stroje a napokon ich číta človek ) , príbehov o zámenách vzoriek ( lebo všetci sú prepracovaní až nevedomí ), prehnanej snahy o liečbu, ktorá napokon spôsobila devastáciu organizmu ( veď ak šesť cyklov chemoterapie by malo nádor rozbiť, tak tú siedmu môžeme dať ako „zicher“, možno to telo vydrží ), nadmerných operačných výkonov ( lebo radšej zobrať viac ako menej, nejako to potom telo ustojí ). Tie, ktoré čítajú tieto riadky spolu so mnou – sme už za strachom zo smrti. Takže to nie je o strašení, je to fakt, aj takéto reality nám lekári ( nechtiac pravdaže) pripravia. Takže sedíme v onkologických čakárňach a naše „ ženské a ľudské Seba-vedomie“ sa ustráchane krčí pri našich kolenách, ledva dýchajúc a dusiac sa pod váhou informácií. Nepociťujem prebudenie a používanie „Seba-vedomia“ v mojom terajšom živote za ľahkú záležitosť. Je to napokon ako všetko v tomto svete, organizme – o viere. Viere v samú seba, v myšlienku, že zodpovednosť za svoje zdravie a život mám v rukách nie ako povinnosť ale ako právo. O viere, že tak ako sa môže mýliť lekár, tak môžem mimo stúpiť aj ja sama, ale napriek tomu stojí za to Seba-vedomie pestovať, polievať ho Seba-láskou, skúšať ho používať v bežnom dni aj pri rozhodujúcich chvíľach, nechať mu priestor aby sa mohlo vyvíjať a rásť…Krôčik za krôčkom mu dláždiť cestu. Prvý krok je prijať možnosť smrti a zbaviť sa strachu z nej, to nás oslobodzuje a dáva nám časopriestor na navnímanie situácie. Každá z nás si vo svojom vnútri robí poriadky a hľadá ten prameň, z ktorého vznikla situácia, snaží sa o zmenu a napokon rozhoduje do výšky svojho Seba-vedomia o svojom tele a živote. Rakovina prišla aby nás zmenila, ak zmeníme svoje myslenie, nastáva čas liečenia a napokon aj Seba-uvedomenia. Seba-vedomie si musí každá z nás vydrieť -😊 Tak ako som kedysi vytrpela pľuzgiere od nádherných lodičiek, aby som bola „dokonalá a sebavedomá“, tak musím na sebe pracovať, aby som dokázala povedať aj lekárom „nie“vo chvíli, keď to tak necítim. Nie je to o tom, negovať ich pokyny, je to o tom, Seba-vedome si vypočuť aj názor svojho vnútorného cítenia a následne ale aj urobiť krok smerom k nacítenému. Čo vám budem – všetky vieme, že je to ťažké. Keď sme sa ale naučili nacítiť a spoznať, teraz je čas skúšať aj realizovať. Už nie sme v akútnom štádiu, kedy sme každú pomoc brali všetkými piatimi bez premýšľania a v chvate. Ale zas nejde tu o guličky -😊 Takže napokon, keď sme si mysleli, že to budeme mať už ľahšie, vyskočili sme len do vyššieho levelu poznávania a skúšok.

Minule som stretla Seba-vedomú mladú ženu. Vlastne, bola som s ňou na káve -😊 Z celej jej osobnosti vyžarovala spokojnosť. Ležérne oblečenie dalo vyniknúť vnútornej kráse a tá presvecovala jej tvár a vytvárala auru ženskosti. Takých žien pribúda. Nemusí to byť nemoc, čo nás privedie k vnútornému poznaniu, aj keď to tak prevažne je, vzhľadom na to, čo sme žili -😊) .

Zdieľajte ...