Obdobie CHEMOTERAPIE mi dalo veľa

Možno sa moje vnímanie tejto časti klasickej onkologickej liečby bude zdať trúfalé, ale ubezpečujem vás, že som už dávno mimo chemického pôsobenia na mozgovú časť a všetko, čo tu píšem, píšem pri plnom vedomí -:)

1) Uzrejmila som si základné pravidlo pre nasledujúce roky môjho života – že dôležitý je len prítomný okamih -:)

Počas liečby, ktorá trvala 8 cyklov som ani jeden cyklus nemala rovnaké pocity, ani jeden týždeň som sa nemala rovnako a ani jeden deň nebol porovnateľný s ďaľším – tak som sa naučila žiť v prítomnosti, užívať si každú sekundu a nič neplánovať.Prestala som vnímať čas a jednoducho som si vychutnávala každú chvíľku dňa, kedy mi bolo „tak normálne – přiměřene “ -:)) Naučila som sa absolútne prežívať každú sekundu – aj keď mi bolo fajn, aj keď ma 24 hodín bolela hlava, nič z toho sa nedalo „odložiť“ alebo “ zabudnúť na to“, každý jeden okamih týchto dní bol absolútnym prežitkom v tomto živote -:) lebo som vedela, že o pár minút to môže byť zas inak -:)) Boli to skutočne naj-naozajstnejšie dni môjho pobytu samej zo sebou a postupne, ako ma dávky ohlupovali vo vonkajšom svete, tým viac sa mi páčilo otváranie brán v tom vnútornom.

2) Otvorili sa mi brány do vnímania ilúzií, predstáv, iných svetov.

V jeden deň, už neviem kedy som pochopila, že je úplne jedno, či pôvodcom týchto preludov je praobyčajná jedovatá chémia, alebo len skutočnosť, že prežívam absolútne vnútorné borenie všetkého. Každý deň pokiaľ som mohla som pri cvičení yógy dávala priechod všetkému čo prišlo : otvorila som dvere bolesti, minulým spomienkam, bytostiam z iných svetov, mojim mŕtvym blízkym, imaginárnym nič nehovoriacim a nikam nepatriacim veciam, ktoré mi prichádzali, útržkom myšlienkových reťazcov…Uvolnenie, ktoré sa dostavilo, keď som sa vykašľala na to, odkiaľ sú, čo znamenajú a či sú to len preludy, toto uvolnenie mi neskôr pozvoľna prinášalo selekciu. Postupne nastávalo triedenie a neviditeľné bytosti, s ktorými som sa v duchu rozprávala mi pomáhali čistiť zrno od pliev -:)

3) Pomocou chemoterapeutického ošiaľu som sa odvážila vstupovať do minulých nevyriešených vecí vo mne.

Keď som začala zachytávať prvé záblesky minulých nedoliečených zážitkov v mojom vnútri, bola som prekvapená aký silný fyzický prežitok môžu mať v realite. Netrvala som na tom, aby som ovládala ich smerovanie, len som sa stala prijímačom -:) nemali časový sled, teraz už viem, že čas v dimenzi, kde pretrvávajú, vlastne neexistuje, preto zážitky prichádzali úplne poprehadzovane. Prichádzali postupne s rozličnou intenzitou ich prežívania a neustále ma prekvapovalo, že pri aktuálnom prežívaní starej situácie, ktorá sa mi otvorila, som pociťovala úplne niečo iné ako si môj mozog pamätal. V niektorých situáciách som sa videla „mladšia“ ako som v skutočnosti vtedy bola, čo ukazuje ako veľmi sa mýlime, ak si pletieme kalendárny vek s naším vekom vnútorným -:) prichádzala mi opakovane informácia „regresná terapia“ , nechápala som odkiaľ ani som nechápala, čo to znamená -:) až po prežití viacerých zážitkov som nekôr pochopila, že je to vlastne ono -:)) Vstupovala som za prítomnosti seba do situácie, kde som bola prítomná v minulom čase – prežívala som ju a cítila tie bolesti ( doslova fyzicky, niekedy sprevádzané veľmi nepríjemným a bolestivým zážitkom ), následne som prijímala tú bytosť a chápala situáciu zle pochopenú. Ospravedlňovala som sa jej, pretože teraz som videla, ako trpela neprijatím a nepochopením v danom čase, v niektorých miestach som sa jej dotýkala a objímala ju. Aby napokon splynula so mnou…

4) Chemoterapia ma „zlomila“ a naučila ma Prijímať situáciu aká je -:)

Po prvých týždňoch, keď moje bunky fyzického tela statočne stály na obrane a mysleli si, že to ustoja a budú na seba hrdé -:) prichádzali pomaly účinky únavy materiálu -:) Plynutie psychologického času sa mi zmenilo, pred sebou mesiace liečby s neurčiteľným výsledkom…pochopila som, že akýkoľvek „boj“ je hlúposť, energia vydávaná naň by mi chýbala na prežívanie prítomnosti. Tu by som sa pristavila na dezinformačnej mašinérii médií, kde je liečba tejto choroby predostieraná verejnosti ako veľký Boj a známe osobnosti ako Bojujúce, pravdaže vždy s nádychom budúcej predpokladanej tragédie, pretože to médiá milujú -:)) budem sa tomu venovať v inom článku, pretože toto má široký priestor pre mňa. Takže – v jeden moment som situáciu Prijala a tento úplne nový prežitok v mojom živote mi zanechal drobných „potomkov“, ktorý sa priebežne objavujú v mnou prežívaných situáciách v bežnom živote aj po ukončení liečby -:)

5) Počas chemoterapie som sa naučila udržiavať pokoj vnútorného nastavenia.

Pri samotnej kapačke chemoterapie som doržiavala rituál a snažila som sa celou svojou bytosťou prežiť tie hodiny (6 hod ) v kľude takom, ako som len dokázala nastoliť. Moje cítenie ma viedlo k fyzickému upokojovaniu, ktoré som ja konkrétne prejavovala v sledovaní dychu, nacvičovaní dychu do brucha a podobných cvičení z yógy, ktoré môžte prevádzať bez toho, aby to odsledovalo vaše okolie -:) čítala som, kreslila – robila som čokoľvek ma napadlo v daný okamih, to, pri čom som bola v úplnom  pokoji celej mojej bytosti. Vnímam to ako prenesenú skúsenosť s Prijatím situácie, priamo do buniek fyzického tela.

6) Vedľajšie účinky chemoterapie mi zostrili vnímanie a naučili ma v budúcnosti opierať sa o prejavy tela a sledovať, čo mi moje telo vraví -:)

Svojím spôsobom bolo úžasné pozorovať ako nepotrebujem čítať nápisy na potravinách, nepotrebujem vedieť, čo potravina obsahuje a či by bola vhodná v danom okamihu pre moje fyzické telo. Všetko bolo automaticky „opravené“, žalúdok mi okamžite pri pohľade na nejakú surovinu dal vedieť -:)) Dnes už je chemoterapia sprevádzaná medikamentóznou liečbou, takže zážitky z filmov, kde hlavná hrdinka preleží pri wc celé dni a je kosť a koža, pravdaže s holou hlavou aby sa pridalo na dramatičnosti, našťastie nie sú časté. Celú liečbu som prežila bez týchto účinkov, ale vnímanie potravín som si udržala až doteraz. Od toho bol len krôčik k poznaniu, že ak som v kľude, moje vnútro dokáže “ čosi povedať“ nielen k surovinám, ale aj k jednotlivým situáciám -:)) Poslednú chemoterapiu som odmietla, pretože som precítila, že táto dávka by moje telo zlomila do tej miery, že by to nebolo v súlade s ďaľšou plánovanou liečbou.

Z môjho vnímania lekárskch rozhovorov – v dnešnej dobe je chemoterapia považovaná lekárskou onkologickou spoločnosťou za najpodstatnejší krok v liečbe a postupne okliešťuje radikálne chirurgické zákroky, kedy boli ženám zbytočne odstraňované veľké oblasti z okolia nálezov. Taktiež sa niekedy používa na zmenšenie pred operáciou a na potlačenie agresívnych, rýchle rastúcich nálezov, ako aj v mojom prípade.To pravdaže nie je moja parketa, ale týmto som chcela  premostiť na moje vnímanie tejto postupnej zmeny a dnešnej situácie, ktorú som priamo videla v nemocnici medzi ženami ako ja. Dnes sa otvára vnímanie jednotlivcov za veľkej naplánovanej pomoci – prílivu vyšších vibrácií, energií, za účasti ženských intuícií a prirodzeného následného  napájania žien na kolektívne informácie. Ja to vnímam tak – že každá zo žien počas tohto druhu liečby je prinútená začať na sebe pracovať, otvárať sa a samo-liečiť, nachádzať spôsoby a opravy, otvárať svoje pôvodné vedomie a všetko, čo len prichádza každej individuálne…tak ako sa individualita Duše rozhodla prejaviť a následne tak splynúť v Jednotu v spoločnom zámere.Preto to vnímam tak, že pokrok v chemoterapetickej liečbe je v skutočnosti Pokrokom našich Duší -:)

Ak sa teda pripravujete na túto liečbu, toto je Moje vnímanie a Moje zážitky z nej, možno vám otvoria aj iné perspektívy jej priebehu -:) Každá z nás má inú cestu, toto určite nie je chválospev na tento druh liečby – je to len čítanie pre ženy, ktoré už stoja vo dverách alebo tesne za nimi…

Zdieľajte ...