Očakávania alebo Vesmírne vysielanie

Je všeobecne známe, že v čase Vianoc sú k sebe ľudia milší, viac si vychádzajú v ústrety a celý svet je žiarivejší a akosi prítulnejší-:) Ako veľa vecí aj túto berieme za svoju a nezamýšľame sa nad dôvodom, len si ju jednoducho užívame.

Vždy som často cestovala. Cestovanie vlakom je niekedy náročné na psychickú kondíciu, napríklad, ak narazíte na subtílnu pani, ktorej už z pohľadu nič dobré nekuká a ktorá len veľmi neochotne uvoľní vaše miesto, kde si trónila jej batožina. Alebo keď, pri dlhej ceste mamička s dieťaťom, ktorému donekonečna prehráva na tablete  detská odrhovačka, považuje spolucestujúcich za hluchonemých a veľkoplošný vagón za herňu. Každý z nás si nájde v svojej mysli takýto príklad.  Keď cestujete častejšie, už pri usalašení sa poobzeráte a odhadujete budúcu situáciu najbližších hodín. Predstavy – očakávania sa väčšinou naplnia -:) Moja prvá cesta po liečbe na onkológii bola po dlhšej pauze a miestenku som dostala do štvorky, kde už sedeli tri mladé ženy. Takáto životná pauza u vás pozastaví automatické reakcie, pretože chúďa myslenie je vykoľajené z pôvodného koľajiska. Odrazu som začala vnímať, ako si jedna z nich s úsmevom vypýtala od druhej noviny, ďaľšia pomohla staršej panej s miestom, tretia sa zapojila do debaty. Sedela som tam omráčená „láskavým“ dianím okolo mňa a nechápala som, čo sa zmenilo za ten rok. Žeby som sadla do nesprávneho vlaku, alebo železnice vypísali morálny kódex spolucestujúcich? Svoje vnímanie tejto príjemnej cesty som si niesla ešte pár týždňov. Po čase mi to došlo ( ja viem, reakcie ešte nemám také rýchle, ale pracujem na tom -:).

Aj ja som sa nevyhla tomu, že pri čítaní Právd som im nerozumela a keby som do nich narážala ako do priehľadného skla výkladu aj tak by som riešila len tú bozuľu na hlave, inak nič. Predvianočné obdobie nám všetkým ukazuje kde je háčik, ale nevedomí ľudia, vychádzajúc z automatického myslenia hľadajú dôvod vo vonkajšom svete. Táto základná chyba nastavenia – zdedená a podporovaná spôsobuje, že aj keď nám Vesmír podsúva Pravdu, veľa z nás  ju nevníma. Aj preto choroby a malé či väčšie životné peripetie nás vyhadzujú z automatiky a následne od nás záleží, či v momente vynútenej pauzy pochopíme a chceme zmeniť toto nastavenie, pre naše dobro. Keď navnímate, že Pravdou je ( mojou Je a vašou môže byť ), že všetko okolo vás je vaším odrazom a pochopíte, že máte šancu zmeniť niektoré veci z vnútra, vtedy sa vám odrazu život a svet nebude zdať až taký šedivý a pochmúrny. Nebude sa zdať ani tak neriešiteľný, či už je to svet politiky, prírodných alebo sociálnych záležitostí, svet vašej rodinnej alebo susedskej situácie.

Vianočný čas je krásny a láskavý z dôvodu, že všetci naraz máme vo svojich srdciach viac lásky. Nie preto, že je v kalendári dátum, ale preto, že všetci to očakávame -:) Každý z nás v tomto očakávaní mení svoje postoje a pre túto chvíľu je ochotný meniť svoje automatizmy. Odrazu je svet naozaj krajší ! Niet už väčšej ukážky našich vnútorných možností a schopností ako je čas Vianoc. V priamom prenose môžme nacítiť, ako dokážeme pohnúť ľadmi , ako sme schopní meniť svet okolo nás ( aspoň pre túto chvíľu ), ako naše predvianočné charitatívne dotyky uvoľňujú nitky lásky, ktoré nám zohrievajú srdiečka ešte aj doma  pri večeri  -:)

Vesmír nám vysiela nápovedu. Bude ju reprízovať dovtedy, kým ľudia budú na ceste za pochopením. Ja sama som prestavila svoje očakávania a zmenila návyky. Verím v svoju Pravdu, že dokážem meniť okolitý svet smerom z vnútra. Možno sú to maličké zrnká veľkolepej stavby, ktorých následky v tomto živote už nestihnem uvidieť.

Ale aspoň sa môžem tešiť na cestu vlakom -:))

Zdieľajte ...