Pochybnosti a sesterská výpomoc

Včera som niekde zachytila informáciu o výpovedi americkej herečky známej ako Brenda zo seriálu Beverly Hills, ktorá sa vrátila na sociálnej sieti zverejnením obrázkov k dobe, ked podstupovala liečbu. Zároveň jej výrok potvrdil to, čo je všeobecne známe medzi onkologickými pacientkami, a to, že väčšina z nás ostáva s myšlienkami na prežité do konca života a v individuálnych  intervaloch sa pripomienka na túto skutočnosť objavuje aj s nepríjemným pocitom ohrozenia. Nemyslím, že by sa tomu dalo vyhnúť. Aj po odbúraní informačných útokov z vonku minimálne máme pred sebou doživotné kontroly na onkológii a tým aj návraty do prostredia napitého negatívnymi myšlienkami všetkých, ktorí sa v týchto priestoroch kedy nachádzali. Opäť je to jednoduché a zároveň tak ťažké -:) Ja osobne sa snažím vnímať čo najviac moju staršiu sestru Dušu, ktorá má patričný nadhľad nad vecou a nepochybujem, že z výšky jej pohľadu a vnímania okolností za všetkými rohmi, kam ja nedovidím, vie situáciu patrične prijať s úsmevom. Nálety malých bojovníkov, ktorí nesú v svojich batôžkoch negatívne pocity spojené s budúcou možnou regresiou a návratom späť, vnímam ako roj „nebezpečných“ včiel, ktoré ma prenasledujú. Vždy, keď ich niekde zmerčím, obzerám sa po ruke mojej staršej sestry, po jej chlácholivom úsmeve a ubezpečení, že malý bojovníci sú len prelud. Ale vážne. Zas sa vraciam k podstate , že pochopenie neznamená ( aspoň pre mňa) že od tohto momentu všetko zvládnem ľavou zadnou ( no, však ju ani nemám, taže „tudy cesta nevede“). Moja bytosť je stále tu v mojom pozemskom tele a ak je toto cvičisko, nemalo by logiku aby sa všetko vyriešilo jedným vrzom. Však čo by sme si počali potom zo zostávajúcim časom -:) Pre mňa podstatou záležitosťou je, že bojovníkov vnímam ako výplod môjho rozmýšľania a to sa nerovná mojej bytosti. Nie som to Ja a preto už pri prvom zmerkovaní náletu rýchlo chytím svoju sestru za ruku a napojím sa na jej energiu Pokoja a Istoty, že všetko v tomto živote je presne tak ako má byť.

Vnímam , čo všetko mi priniesol do môjho života prežitok tohto ochorenia. Ukázal mi absolútne scestné smery, ktorými som sa dávala zmiasť. Ukázal mi nefungujúce vzťahy, pokrivené videnia udalostí, zle zapamätané životné traumy, a mnoho ďaľšieho…Priniesol mi možnosť slobodného Nádychu, Pochopenia, Lásky. K prírode, rodine, priateľom, k sebe samej…Moja sestra mi úsmevy daruje kedykoľvek. A ja jej ich opätujem. Teraz to už dokážem -:)

Kto by to bol povedal, čo všetko sa stane, vtedy, keď mi lekár oznámil diagnózu. Moja sestra to ale určite už vtedy vedela a usmievala sa…

Zdieľajte ...