Rezistencia alebo nový život

Začalo to nevinne. Počas choroby ako som precitala zo sna spoločného Matrixu, ako som si ho pomenovala, som sa v prvých krokoch venovala vnímaniu okamihov, keď moja bytosť skĺzavala do naučených chodníčkov, vychytávala som tieto sekundy a skúšala nezareagovať po starom. Je to celkom zábavné, cibríte si zmysly a odpútava vás to od  myšlienok na chorobu. Raz za mesiac medzi chemoškami som chodila k lekárovi na odber krvi do známeho Bratislavského obchodného centra a toto sa stalo aj miestom môjho cvičiska. Prebiehalo to nasledovne. Predo mnou kráčala žena, ktorej rozmery pozadia zakrývali výhľad na ďaľší výklad a môj vnútorný hlas začínal spúšťať starý výklad situácie, asi v zmysle “ tá má zadok jak štafel a ešte si oblečie obtiahnuté džínsy, ktovie ako vyzerá spredu…“Naozaj som v tom bola  nevinne. Celý svoj život som žila v spoločnosti, kde porovnávanie bolo prirodzeným spôsobom existencie, niekedy ste sa zasmiali, inokedy pozastavili a možno aj odsúdili. Palica má ale vždy dva konce, takže niekedy nebola predo mnou žena s riťou ako štafel, ale naopak bezchybná kráska s ukážkovými nohami a pri míňaní som nemohla nevidieť v odraze výkladu jej bezchybný dekolt. A – presunuli sme sa na stranu toho druhého…Obe tieto polohy sa striedavo objavovali a nikto nevidel nič zlé v tom, ako sme ich vnímali a prežívali. Takže späť k cvičisku. Vždy, keď mi môj mozog automaticky podsunul myšlienku “ vyhodnotenia objektu“, ja som ho ohnala a pokračovala v svojej ceste bez akejkoľvek vyhodnotenej výsledovky. Trvalo mi to chvílu, keď som si uvedomovala mechaniku tohto počinu a po čase sa žiadne vyhodnocovanie objektu a neskôr aj situácie  nekonalo. Robila som to podvedome a prestalo to jednoducho existovať. Ako všetky naše bytosti , aj tento druh scípol, keď som mu nevenovala pozornosť a energiu Následkom tohto môjho rozhodnutia sa spustila reťazová reakcia, ktorú som nepredpokladala a ktorej dôležitosť pre môj život si uvedomujem až teraz s odstupom. Ukončením vyhodnocovania a porovnávania sa s inými ženami vošla do môjho života sloboda -:) Jasne, že nechodím von v teplákoch a namaľujem si ráno na hlavu „tvár“, tiež to nepreháňam zo slobodomyseľnosťou pokiaľ ide o farebné zladenie a nepoužívam XXL veľkosti, aj keď je to v móde, pretože mi jednoducho nepristanú. Ale keď idem von, nemusím mať opätky, ktoré tak nádherne tvarujú nohy, nie som už dôsledná v sledovaní svojej postavy zboku ( aj preto, že brušné dýchanie z yógy, ktoré kedykoľvek používam počas dňa sa dosť debilne robí v zošnurovaných šatách -:) Nechodím už na umelé nechty, lebo ma to viac otravuje ako teší a po obrastení holej lebky po chemoške som zatiaľ ostala pri krátkom účese, ktorý vyžaduje len dva stupne starostlivosti a to umytie a prehrabnutie rukami. A k tomu mi aj pristane – Niekto mi povedal, že je to normálne, po chorobe sa menia priority. Ja som si to vedome odmakala-:) Rozhodla som sa urobiť zmenu a urobila som ju. To, že táto zmena bola v súlade s Vesmírnym zámerom tohto obdobia, je len Plus -:) Od tejto chvíle som začala byť rezistentná voči reklamnému priemyslu. Počas chemoterapie som mala čistú pleť a nepoužívala som žiadne krémy, okrem rakytníkového oleja, sprchový gél nahradilo olivové mydlo a moje „potreby“ sa odrazu znížili oproti predošlým na minimum. Pri pohľade do výkladu alebo na reklamný plagát mi odrazu „prepne“ a vnímam to ako KLAM, neviem to vysvetliť, ale reklamy mi absolútne nič nehovoria a pri akejkoľvek zmienke o účinkoch nejakého produktu, mi moje vedomie prepína na iný režim -:) Dokonca aj výživové produkty, ktorým som sa nevyhýbala počas liečby mi odrazu hovoria áno-nie a v poslednom čase preciťujem ich nepotrebnosť…Pocit odpútavania sa od systému-režimu sa vo mne usídľuje viac a viac v súvislosti s mojou ignoranciou  „Potrieb“, ktoré sú podsúvané reklamou – jediným hybným kolesom v nafúknutej bubline ekonomiky, ktorá v klamlivých obrazoch približuje ten ktorý produkt zbytočne zabalený a zbytočne prešpekulovaný  a vo svojej podstate aj  úplne zbytočný -:))

Takže záver – rezistencia mi okrem slobody doniesla aj nejaké tie drobné v paňaženke, ktoré nie a nie minúť -:))

Zdieľajte ...