Splynutia a „Pošli to ďalej“

Dnes ráno, sediac pri veľkom Latté na benzínke, vypočula som si oduševnelý rozhovor dvoch mužov, ktorí sa bavili o ceste športových rybárov, kdesi v Pobaltských krajinách. Starší z nich, rozprával veľmi zanietene svoje zážitky z poslednej cesty a aj ja, prežúvajúc bagetu pri vedľajšom stolíku, zahĺbila som sa do toho rozprávania. Okrem slov som navnímala aj „pravdivosť“ jeho pocitov, takmer uchopenia-možné emócie vkladané do rozprávania, preciťovala som v tú chvíľu s ním –😊. Je úžasné, že ak človek navníma druhého hlbšie, zároveň mu to otvára možnosť prežiť s ním tú jeho zažitú „pravdu“ a pri tom vôbec nezáleží na téme prežitého –😊. Na tú chvíľu sa jeho pravda stáva aj vašou a splynúť v akejkoľvek téme nie je problém.  Ja viem, počúvať sa nepatrí –😊)) vraj. Ale dnes je kopec prežitých „právd“, ktoré už neplatia, lebo náš svet sa posunul a nezáleží na tom , či si to všetci aj všimli. Bez pokrikovania Ega nezáleží dokonca ani na tom, či ten druhý vie – že viete –😊). Pre mňa osobne sa stal svet Slobodným, všetko, čo dokážem navnímať je dosiahnuteľné a možné, je to ako kráčať lúkou. Všade navôkol je množstvo vôní, lákaní a vizuálnych mámení, idem pokojným krokom, neponáhľajúc sa a dávam si dostatočný priestor na jednotlivé zastavenia. Nemám už strach, že ma bodne včela, alebo stúpim na hada, či ma popŕhli nejaká rastlina. Moja otvorenosť zo sebou prináša niekedy údiv tých druhých, ale ja už každé „nepochopenie“ vnímam skôr ako „zastavenie“ toho druhého, ktorý sa nevie zatiaľ naladiť a ani akceptovať  tú moju „pravdu“. Akceptovať skutočnosť, že sme sa prehupli do sveta, kde každý jednotlivec žije tú svoju „pravdu“ a zároveň je možné tieto „pravdy“ zdieľať vzájomne, je možné podľa individuálneho nastavenia a stupňa toho ktorého človeka, čo mne neprináleží posudzovať – takže to len navnímam a plyniem ďalej –😊. Každé čo i len chvíľkové splynutie vo mne zanecháva príjemné pocity a dovoľujem sama sebe, aby som si ho do sýtosti užila a precítila…No áno, pre niektorých budem len šibnutá, ktorej „preplo“ v dôsledku ťažkej diagnózy a ktorej pohľad na svet a život ostal značne deformovaný touto skutočnosťou –😊 Ale verte mi – je o mnoho príjemnejšie a podľa mňa aj energeticky „zdravšie“ vyhľadávať a navnímať Splynutia, ako sa pozastavovať a riešiť, či tá „tvoja pravda“ je v presnom súlade s tou mojou. Takže, k raňajkám som prežila super zážitkový výlet na rybárskej lodi a s dobrou náladou som odchádzala z benzínky, aby som započala dnes niečo robiť –😊 

Veľké témy so sebou prinášajú pochybnosti o tom, či sme schopní sa ich zúčastňovať a následne je možné, že nám tieto pocity svojím narastaním spôsobia až paralýzu a v konečnom dôsledku neurobíme nič –😊)) aj keď sme to mali v pláne. Kedysi som sa aj ja potýkala s podobnými pocitmi, ale ako prichádzala prax a ja som zisťovala, že hranice sú v mojej hlave a hlavne – že vidieť za roh sa aj tak nedá –😊, moje vnímanie ma voviedlo do arény, kde si pri prvej pochybnosti vyberiem voľbu prežitku a počkám si na výsledok v praxi. Každý jednotlivec má svoje individuálne nastavenia, schopnosti, možnosti aj podmienky na tvorbu spoločnej reality. Ak sa správne naladíte na vedenie Vesmíru, ide to ako po masle –😊 A niekedy aj nie, ale to má určite svoje príčiny, takže keď ma všetko brzdí, nejdem hlavou proti múru ale radšej zvoľním tempo. Ja som ekonómka. Celý svoj predošlý život som sa potýkala s ne-zodpovednosťou, ne-dôslednosťou, ne-profesionalitou, ne- záujmom…UF, až po prepnutí Vedomia som si povedala, že tých NE je v mojom živote priveľa a už vôbec nemám chuť sa nimi zaťažovať. A v súlade s diagnózou som k sebe začala už púšťať len tie kladné slovíčka –😊) Pravidelne si toto cvičím v styku s pracovníkmi ( väčšinou štátnych ) inštitúcií a zároveň sa  zabávam na spôsobe našej spolu-práce , kde udávam tempo a druh emócií použitých pri riešení rozličných problémov. Že toto sa nedá !? –😊)) ale áno. Je to jednoduché, ako všetky veľké riešenia.

Vždy keď začínam dialóg s druhou stranou, automaticky sa prepínam do kladného naladenia, prirodzeného ( ľudia už stihli zabudnúť, čo im je prirodzené ) milého nastavenia a nedám sa z takto nastavenej cesty zviesť mimo. V realite to vyzerá tak, že keďže vstávam pomerne skoro, moje pracovné telefonáty začínajú pár minút po začiatku oficiálnej pracovnej doby – vtedy, keď panie na druhej strane linky nevrlo dvihnú, premýšľajúc ešte nad hádkou zo včerajška a snažiac sa jednou rukou zaliať kávu v hrnčeku na pracovnom stole, prípadne zaháňajú ešte v hlave myšlienku na ranný stret s tým dementom, ktorý im zabral parkovacie miesto pri vchode, alebo na vrátnika, čo im nepodržal dvere alebo na pricvaknutú tašku vo výťahových dverách…a tak podobne. V takomto nastavení začínajú svoju pracovnú dobu, takže prvý to schytá človek na druhej strane linky, ktorý sa dovolá. Je dôležité nechať vrčanie a nevôľu sršiacu z ich hlasu nechať prejsť okolo seba, aby sme zabezpečili priechod energie, lebo nie je nič horšie, ako prerušiť tento tok a dostať sa do prerušovaného dialógu, kde sa v momente emócií stratí niť toho, čo sme to vlastne pôvodne chceli –😊. Po vypočutí prvej várky sa milo dám do debaty a v hladine kladnej pokračujem celý čas, pričom svoje požiadavky kladiem pragmaticky bez-emočne, čo väčšinou druhú stranu stíši, veď lebo to je dosť neočakávaná rezonancia –😊. Väčšinou panie na linke prejdú z nervného módu na neutrálny a pri ukončení hovoru, keď im zaprajem krásny deň, už sa topia ľady. Verím, že im toto nastavenie ostane na ďaľších pár hodín a ďaľšie rozhovory sú už aj z ich strany v hladine alfa –😊) O tomto je „pošli to ďalej“. Možno nechodím na námestia podporiť prerod spoločnosti a nastoliť spravodlivú demokraciu bez falše a korupcie. No môj príspevok tejto spoločnosti ( a teraz nemyslím politicko-spoločenskej), tomuto svetu, ľudskému kolektívu – je v takýchto malých, ale z môjho pohľadu  dôležitých krokoch-😊 

Ak navnímame, že Kruh v akomkoľvek kontexte spája v ktoromkoľvek bode celý Vesmír s Bunkou, nie je podstatné kde začneme. Naše počiny, pokiaľ majú kladný Zámer, nájdu vždy prirodzene svoje riečište a tak ako rieky na Zemi na konci splynú v jedno more. Užívajme si tú cestu a vnímajme spoločný priestor, každý zo svojho riečišťa a vždy majme na pamäti, že na konci sa nájdeme v spoločnom priestore Lásky –😊 Prajem krásny deň.

Zdieľajte ...