Súkromné nebo

Fascinujúci spev vtákov za oknami ma prebúdza každé ráno. Každé ráno si s úsmevom pripomeniem, že tu bol vždy, len ja som ho nepočula -:) Pomalými pohybmi v pokojnom rytme nového dňa si navlečiem župan a urobím čaj. Raňajky si vychutnávam ako keby boli to jediné, čo je dôležité v tomto okamihu -:) Každé sústo je život. Každý pohyb rukou, keď dvíha šálku k ústam má svoje čaro a každý závan vzduchu vnímam ako pohladenie. Tisíce momentov nového dňa prichádza bez veľkých očakávaní, tak jednoducho a prirodzene, ako prirodzené je dýchať. Ako prirodzené je žiť -:) Tak ako viac žijem, tak menej píšem -:))

Choroba ma dostala z hlavy vydávajúcej neutíchajúce a tvrdošijné povely, postavené na pseudo-zážitkoch zo sveta okolo mňa alebo vnútorných predstavách o svojej pravde, tváriac sa, že je hlavným veliteľom môjho života -:) Choroba ma prinútila presunúť svoj život do srdca a roztápaním starých krívd a bolestí nachádzať prapôvod toho, pre čo som tu a učila ma komunikovať s ľuďmi srdcom, nie hlavou. Z tohto obdobia mám mnoho krásnych prežitých chvíľ, mnoho priateľstiev a fotiek -:) Dnes si užívam stav bytia “ v bruchu“-:) Keď som začínala s vedomým dýchaním počas liečby v nemocnici, keď som začala praktikovať cvičenia na obnovu energie podľa Majstra Yanga a potila som krv na workschopoch -:)), to všetko bolo pred zvesťou obyčajného žitia, o ktorom som nemala ani kedysi potuchy-:) Čary a mágia pominuli. Dnes jednoducho žijem. Ten pokoj a stabilita v mojom centre – bruchu, je pre mňa niečo súkromné. Došlo ku mne hlboké pochopenie. Stabilita sa stala súčasťou môjho brucha a mňa. Moja myseľ a srdce sú prepojené a užívam si „obyčajnosti“ svojho života. Sledujem ľudí okolo mňa len ako súčasť celého predstavenia. Myseľ obsiahla tak široký záber, že je zbytočné slovami popisovať a snažiť sa niečo dať na papier, aby to čítali iní -:) Som aká som a som kde som. Nesnažím sa o dokonalosť, pretože dokonalá už som -:) tak ako všetci, len si to nie vždy uvedomujú. Nezasahujem slovami do skupinových ani individuálnych snáh jednotlivcov o “ duchovný rast“, o čistenie, naprávanie a „predzásobenie sa “ na ďaľší život po živote -:) Alebo korekcie tohto ich života pomocou Guruov a Vyvolených, ktorí presne vedia, čo potrebuje váš duch -:) Dáva to paralelu s lekármi, ktorí ale že úplne presne vedia čo potrebuje vaše telo-:)) Je moderné lekárov podceňovať a ľudia začínajú chápať, že telo je tak individuálny a zložitý nástroj, že žiaden lekár neobsiahne na sto percent pochopenie toho ich organizmu v danom bode, ale zároveň dovolia iným zasahovať do ich cesty iným , aby duchovne vzrástli -:) Snaha o kontrolu sa presunula o level vyššie -:) Niekedy sa mi chce položiť im otázku „prečo?“ ,ale nechávam tak. Každý z nás má svoj osud a zmysel toho, čím prechádza je napokon len jemu zrozumiteľný. A niekedy ani jemu -:)) Ale jasne, každý sme tým prešli v akej takej forme -:) Kľudne si žijem v obyčajnom, svojom súkromnom nebi -:) Budem duchovne rásť primerane svojim schopnostiam a možnostiam, jednoduchým spôsobom – tak ako doteraz -:) Pokus – omyl -:) Veď o čom je vlastne život? O žití. Lebo je to jediný spôsob Duše ako zakúsiť spektrum pochopení, možných len tu a teraz.

Včera som náhodne počula v telke vyjadrenie chlapca chorého na rakovinu. Povedal to presne. Dožičil by všetkým tú krásu, ktorú on vidí a cíti teraz. V tomto kontexte ma napadá, že ja už túto časť života vnímam ako požehnanie a keby sme dali priestor konšpiračným teóriám, možno by sme pripustili, že choroby nie sú nejakým trestom za chybne odžité, ale sú súčasťou vývoja, ktorý je už daný zhora a my ako jedna bunka organizmu sme súčasťou celého tohto pohybu -:)

Tento článoček venujem všetkým mojim priateľkám -:) nesmierne ich mám rada. Rešpektujem každú z nich svojim jedinečným spôsobom. A je mi jedno, či sú súčasťou skupín usilujúcich sa vedome zasahovať do vesmírneho kolektívneho diania, či navštevujú duchovné liečenia a snažia sa rásť, alebo sami v lese naberajú energiu a stotožňujú sa s predstavou, že toto je to správne. Alebo aj jednoducho žijú pre svoju vlastnú rodinu a sem tam prečítajú múdru knihu a snažia sa pretaviť svoje presvedčenia do života svojich blízkych. Pozdrav patrí aj tým, čo so mnou prešli kúsok cesty obyčajnou otvorenosťou a prísľubom smiechu -:) a pravdaže aj mojim súputníčkam, s ktorými sme prešli tú ťažšiu časť cesty cez smrť a bolesť.

Úprimne mám vás všetky rada -:)

Zdieľajte ...