Zázraky sa (ne)dejú

Tak mám za sebou jeden týždeň “ tu ma bolí, tam ma pichá“, považujem to za potvrdenie empatie môjho fyzického tela k prírodnému aj vesmírnemu pohybu aj keď sem tam som musela zaháňať pomyselnou metličkou  malé škľabiace sa potvorky s ponukou bonbónov z bonbonéry „negatívne ponuky“. Ale nie o tom som chcela -:)

Pred viac ako desaťročím som stretla moju kamarátku, s ktorou som sa od tej chvíle už nerozlúčila a doteraz kráčame vedľa seba individuálnym vývojovým procesom, vo vzájomnom prepojení a láske. Ja, vtedy ako vedomostne založená realistka som si v jeden pre mňa náročný moment vypočula jej videnie môjho zdravotného stavu, ktoré absolútne nekorešpondovalo s dvoma (!) dokumentami od dvoch lekárov so stanovením diagnózy. Moja prvá životná skúška v stretávke s teraz „už mojou“ diagnózou skončila teda o pár týždňov neskôr, potvrdením nesprávne vyhodnotených výsledkov zo strany lekárov. Od tej chvíle sa mi začala nástojčivo vracať myšlienka či pocit, kde našla tú istotu a ako vedela ( videla), že nález tam nie je. Bežali roky a prestalo ma fascinovať, že dokáže nájsť s presným popisom miesta stratené veci, že vidí na fotografiách vzťahové záležitosti, že predvída udalosti a vie podať trefné informácie, ktoré mi neskôr potvrdil sám život. Kedže som Duša, ktorý si pravdepodobne vybrala  v živote svoju veľmi idnidviduálnu cestu skôr vlastných prežitkov a väčšinou extrémnych , nikdy som sa nenamotávala a ani nevyžadovala náhľady na budúcnosť. Doteraz považujem za svoju voľbu tento druh vývoja, aj keď mi niekedy príde, že žijem ako Forrest Gump a nikto by mi môj život neuveril -:) Neskôr sa u môjho veľmi dobrého kamaráta prejavila choroba , s ktorou do jeho života prišli „vhľady“ do inej dimenzie, ktoré v rámci jeho nastavenia boli negatívne a obťažujúce, nevedel ich prijať vzhľadom na životné nastavenie a na koniec sa rozhodol potlačiť ich liekmi od psychiatra. Bola to jeho voľba, mám ho naďalej veľmi, veľmi rada a rešpektujem ho. Roky sa stretávam s mladšou kamoškou, ktorá so mnou prežívala moje životné peripetie, keď som k nej chodila do salóna , lebo kde už inde ako tam, ženy trkotajú a povedia aj to, čo nevedia -:) Pred pár rokmi sa otvorila a napojila na kanál, s ktorým komunikuje kedykoľvek to považuje za nutné a táto vedomosť jej poskytla možnosť zážitku rozhovorov so svojim vtedy ešte nenarodeným dieťaťom. To obdobie si veľmi pamätám, lebo jej preduchovnelosť z nej vtedy priam láskavo pretekala  na všetky strany -:) Pri vnímaní jej bytosti sa doteraz vždy cítim ako v teplom kúpeli lásky -:) Ak si myslíte, že sa to týka len ľudí mimo „bežnú spoločnosť“, mala som tú možnosť zážitku aj s lekármi, ktorých vo všeobecnosti považujeme za veľmi reálne ohraničené bytosti. Mohla by som spomenúť moje prvé dotyky s uvedomením, že všetci máme schopnosti a možnosti, ak ich aj práve nepreciťujeme – tieto mi sprostredkoval lekár, ktorého si veľmi  vážim a zároveň prechovávam veľmi pekný vzťah k lekárke, s ktorou ma niekedy spája môj pocit spolupatričnosti a možnosti diskutovať na túto tému. Tiež by som spomenula pecku – keď sa ma   môj onkológ opýtal, či sa modlím. Po pozitívnej odpovedi, mi povedal, aby som sa modlila a to je možno jediné, čo pomôže ( pri jedenej,  pri konkrétnej záležitosti ). Ako som šla životom, prežila som celú plejádu takýchto „stretnutí“, pomaly som dozrievala, vnímala informácie, triedila pre mňa podstatné a vhodné pre môj aktuálny okamih.

Dnes nemám problém prijať za svoju informáciu, že moja kamoška je zapojená do celoplanetárnej premeny, nepozastavujem sa, keď mi švagriná pri káve  po rokoch povie, že mám modrú auru a vôbec neriešim kto má aké schopnosti a či chápe tieto skutočnosti v nejakom kontexte života, alebo sa ešte len rochní v bazéniku svojho Ega, že niečo také ovláda. Pretože otvoriť sa môže aj jednoducho mysliaci človek, človek, ktorý nemá poriadok v myšlienkach alebo neverí v tieto záležitosti. Bude  veľmi úsmevné sledovať vývoj na tejto Zemi, keď bude čoraz viac ľudí spoznávať tieto schopnosti  -:) netuším čo s tým urobia, ale mám pocit, že to tak bude.  Mám vedomosti aj skúsenosti, nechávam na Vesmír, či niečo z toho je použiteľné a rozoznateľné priamo pre mňa. Toto nepovažujem za podstatné, lebo čo má prísť príde a čo je tu, to je moje -:) Nepovažujem za podstatné, že ešte stále existujú bytosti, ktoré druhých ohurujú svojimi schopnosťami pre svoj prospech. Klasický prípad, keď necháte posledné peniaze u kartárky nevijímajúc -:)) Pretože aj  to vnímam tiež ako druh -stupeň približovania, pomerný k možnostiam vnímania skutočnosti u daného jedinca. ( pozn. Kartárky som použila ako príklad, nemám k tomu naozaj nijaký negatívny  vzťah, pokiaľ ma neobťažuje pani počernej pleti sľubujúca lásku a zdravie za dvacku -:))

V každom prípade – pre mňa sa zázraky nedejú. Slovo zázraky totiž patrí k minulému vnímaniu. Všetko je možné a všetko je pravda pre toho, kto ju prijme-:)

pozn. V sekcii „Zaujalo ma“ si môžte pozrieť video s mladou Luciou, ktoré mi odľahčilo posledné dni a pobavilo ma, tiež mi potvrdilo, že nastupujúca generácia slovo „zázraky“ už nebude potrebovať -:)

Zdieľajte ...