Ženské kruhy II – alebo rohožka pred vlastným prahom

Minulý rok som oslavovala 50-tku. Slovný zvrat „oslavovala “ sa v mojom prípade scvrkol na dopoludnie v onkologickej čakárni, kde som čakala ( však čo sa iné robí v čakárni) na výsledok, či ostávam v nemocnici, alebo budem môcť odísť domov. Popoludnie som vyčerpaná zaľahla doma a nechala som ticho prejsť okolo mňa tento míľnik -:) Jedna moja dobrá kamoška hovorí : nechcem vyzerať mlado, chcem vyzerať dobre na svoj vek. Súhlasím. Keďže životné peripetie až tak nezdevastovali moju fasádu, sem tam počas života ľudia neodhadli môj vek. Niet nič trápnejšie, ako keď vás balí muž vo veku vášho syna. Ale inak nemám s tým problém, pleť po chemoterapii mám jak bábätko, prsia mám pevné a vlasy mi konečne narástli kučeravé, tak ako som to chcela celý život. Keď som svojmu všeobecnému lekárovi predostrela tieto pozitíva, nestretlo sa to s pochopením – však lebo humor u onkologických pacientov ide bokom -:)) Vek je len číslo, vraj. Aby ma to nemýlilo, každé ráno mi pripomenie telo odpočítavanie boľavými krížami, zmenšenou pohyblivosťou ( čo si budeme navrávať akrobatika v posteli už len na vlastnú zodpovednosť), poobedňajšou únavou a tiež prezentáciou opätkových topánok na poličke zapadanej prachom. Takže milé ženy spolumíľničky – ak máte po 50-tke, nemusíte sa obávať každého pichnutia a bolesti a premýšľať hneď o onkologickej kontrole. Vek je len číslo, ale skúste odpočítať 50 po jednej, ako vám to dlho bude trvať-:) Ale zas – môžme si užívať pyžamovej párty s malými vnúčatmi, nemusíme sa maľovať, keď vynášame smeti a môžme bezohľadne samé rozhodovať o svojom ( konečne ) voľnom čase, lebo však naše dcéry už majú rodiny a preberajú štafetu. A o tom to je…

Moja mama zomrela skoro, takže niektoré etapy života matky a dcéry nepoznám a preto som musela improvizovať, keď už som aj ja bola mamou. Určite medzi moje najživšie spomienky však patria predvianočné dni,  keď sme v malej kuchyni u babky piekli koláče a pili vaječný likér ( áno, aj ja som dostala -:)). Moja babka, moja mama a žena môjho strýka klebetili o mužoch a ja hoci som ničomu nerozumela, pociťovala som tú rodovú spolupatričnosť. Všetky tie ženské témy, ktoré tieto tri generácie žien rozosmievali, spiklenecké pohľady, keď vošiel mužský člen domácnosti a zmlkli, aj názorové škriepky pri hľadaní najvhodnejšej alternatívy postupu pri párových nedorozumeniach. Napriek niekedy rozličným názorom na ženskú účasť vo vzťahovom živote, názory rozličných generácii na tému muži boli vypovedané. Slovo tvorí -:) Možno sa matkin názor zdal zastaralý, možno dcérinmu pohľadu na vec matka nerozumela, ale rozdielne generačné pohľady na jednu tému boli vypočuté.

Minule mi moja dcéra povedala pri jednej debate o vzťahoch : babka mala vo všetkom pravdu ( myslené moja babka, ktorá sa dožila 92 rokov a niektoré múdrosti ešte stihla šplechnúť na moju dcéru, pravdaže v tom čase bez pochopenia) Opozdenie pochopenia je nutné, inak by sme neprežili vývojové turbolencie, kvôli ktorým sme sem vo svojej podstate prišli. Zároveň som si uvedomila, že ja  mamu nemám ale mám okolo seba mnoho priateliek a tie nemajú so svojimi mamami dobrý vzťah, alebo je až problémový. Ženský rod vnímam ako dôležitý, svojou prirodzenou napojenosťou na múdrosti vekov a svojimi nekonečnými možnosťami ovplyvňovať budúcnosť. Určite vnímanie celoplanetárnych „ženských kruhov“, o ktorých píšu mnohé články a rozvíjanie sily, ktorá pripomína ženám ich pôvodné zabudnuté miesto, to všetko je veľmi podstatné a teším sa z toho, lebo aj moja dcéra bude v tomto veku žiť. Liečenie vnútornej ženy vo vzťahu k mužom by som prepojila s liečením vzťahov v rodovej ženskej línii.

Moja babka tiež hovorievala : “ Nekukaj na sušeda, pozametaj pred vlastnym prahom“ -:)). Nemám už možnosť popracovať na vzťahu k mojej mame, pokúšam sa pracovať na vzťahu k mojej dcére. Pretože aj jej sa narodila dcéra -:) Dúfam, že raz budeme popíjať vaječný likér a preberať mužsko-ženské vzťahy. Aby nemusela hľadať odpovede na internetových fórach -:) Však za tých 50 rokov, nejaké tie skúsenosti sa nájdu-:)

pozn. venované mojej dcére

Zdieľajte ...