Vitajte v našom svete -:)

Vitajte v našom svete -:)

S úsmevom a pokojom prežívam posledné dni, prijímam aj neprijímam prúdiace informácie, sledujem prebúdzajúcu sa prírodu a prebúdzajúcich sa ľudí -:) Život plynie ďalej.

PARALELY. Vidím ich všade -:) Karanténa pre nás pacientov, čo podstupovali chemoterapiu a ich imunita sa rovnala veľkosti mikróbu, nie je novinka. Spomínam na časy, keď som sa tešila na jediný deň v mesiaci, keď som mohla von ( mimo termínu čerpacej stanice chemošky ). Pravidelný odber krvi v súkromnom zdravotníckom stredisku som absolvovala vždy skoro ráno v budove obchodného centra, kde sídli. Súkromie prázdnych poschodí zo zatvorenými obchodmi mi poskytovalo neskonalé možnosti -:) mohla som sa prechádzať, netlačila som sa v rade a donekonečna som mohla okukávať všetko za výkladom. Z čoho som ale že absolútne nič v tejto chvíli nepotrebovala -:) Nastalo oslobodenie od naháňania za mamonom, možno ten klobúk na holú hlavu sa mohol zísť, inak nič.  V momente, keď oproti mne kráčal pracovník s čistiacim strojom, prechádzala som na druhú stranu v obave aby neviditeľná baktéria nepreskočila cez moje do korán otvorené dvere imunity. Izolácia od iných ľudí mi poskytla priestor vydýchnuť, spomaliť a zastaviť. Dostatok času v domácej karanténe postupne otváral možnosti a formy bytia samej so sebou. Blízky sa stali ešte bližšími. Na pár ostatných som zabudla. A oni na mňa tiež. Ani panika v očiach tých druhých nie je mi neznáma. Aj keď rakovina nie je nákazlivá, strach tých druhých pri zmienke o mojej diagnóze bolo vidno v ich očiach, dalo sa to čítať aj keby v tej chvíli mali na nose dnes tak aktuálne rúško -:) V procese zmeny som prechádzala obdobím, keď som prichádzala na skutočnosť, že z tohto, čo mám doma potrebujem asi tak jednu pätinu -:) Prehodnotila som  počty topánočiek a stohy blúzok. Špeciálnou odnožou tejto selekcie bola moja kolekcia šperkov a bižutérie, ktorú som si nahonobila. Skutočne mi bola v tejto chvíli “ na …“ -:)  Umelé nechty som vzdala už pri prvej hospitalizácii a ani kaderníčka nebola potrebná. Niet o čom -:) V tejto súvislosti ma napadá, ako sa teraz vydýchne mnohým ženám s pravidelnými kozmetickými zásahmi, lebo za rúškom aj tak napichané pery nevidno, nič v zlom -:) Je toho ešte spústu paralelného. Proces, v ktorom sa moje postupne vytvorené celoživotné Ego, pomaly rozpadávalo do tej naprirodzenejšej formy, ktorá mi napokon poskytla útočisko a prístav, do ktorého sa môžem kedykoľvek vrátiť, bol dlhý. Bol plný obmedzení. Mesiace karantény a hospitalizácií, zákrokov. Vtedy som len tušila, že všetky tie boľačky a zábrany plnia funkciu koridoru, ktorým ma vyššia sila navádza na pre mňa tú správnu cestu -:) Čas na opravu. Priestor na zmenu. Postupne som okresávala, pretvárala a nanovo stavala. Bez podmienky.

Situácia je jedna, pohľadov na ňu milióny. Môj pohľad ako každého z nás je ovplyvnený prežitým. Ja vidím okolo seba začiatok samoregulácie, ozdravovania. Príde mi, že predsa len svetu ostal hrášok imunity, ktorá sa práve zaktivovala -:) Organizmus je veľký a nemôžme očakávať, že všetky jeho bunky dospejú súčasne, nie je to ani možné, lebo chod života je v plynutí a nie v skokoch. Ja a mnohí iní, čo prešli peripetiami rozkladu a stavania – vieme, že po tejto etape mnoho ľudí zažije to, čo sme zažívali my . Pochopenie, že prijímame vždy mincu s dvoma stranami. Pochopenie, že za stratou rovnováhy bude vždy nasledovať samoregulácia a tá sa bude týkať všetkých buniek organizmu ( či už v mikro alebo makro myslení ). Nájdenie novej kvality života, nových farieb a vôní, nových vnímaní -:) Aj prijatie smrti ako jednej z možností v tomto svete a nemrhanie času na nepodstatné veci. Nadhľad nad situáciami, odstup od riadeného, precitnutie z klamstiev, nájdenie Lásky v jej najrozličnejších formách, pocity znovu-nájdenia hĺbky spolupatričnosti. Bude toho veľa -:)

A humor. Oslobodzujúci a znovunájdený. Teším sa s vami -:)

Zdieľajte ...