Krava

Nastúpila do autobusu ako posledná a v rýchlosti si našla miestečko v štvorke, veľký vak si položila na kolená a čo najpohodlnejšie sa usalašila. Čaká ju cesta preplneným prostriedkom “ hromadnej dopravy „.Možno v špičke by sa hodil viac názov „prostriedok hromadného ničenia“ Autobus sa pohol.

Rebeka bola presvedčená, že v špirále vývoja musela byť niekedy kravou. Tejto skutočnosti pripisovala svoju vysokú citovú vnímavosť k akýmkoľvek informáciám, ku ktorým sa dostala a pojednávali o aktuálnom spôsobe “ živočíšnej Výroby „, už ten scestný názov…Takže, keď raz doma oznámila, že sa stala vegeteriánkou a že nemá v pláne nateraz ani v budúcnosti jesť mŕtve zvieratá, rodičia prešli všetkými štádiami procesu zmierenia sa s touto skutočnosťou aby napokon rezignovali. Otec to nakoniec pripísal pubertálnemu vzdoru a mama neprestala denne lamentovať, čo všetko môže spôsobiť nedostatok bielkovín v jej mladom tele.Raz hľadala v slovníku význam slova „vývoj“. Našla informáciu, že je to „postupný rad zmien smerujúci obyčajne k zložitejšej a dokonalejšej forme“ Chvalabohu, takže to, že by sa mohla narodiť v nasledujúcom živote kravou je nepravdepodobné a je to aj jej šťastie, lebo žiť ako krava v tejto krajine určite nie je ľahké.

Naširoko sa usmievala a pohľad sa jej stretol s nevraživým pohľadom tučnej panej, ktorá sedela na sedadle oproti. Nepríjemne zazerala na Rebeku obzerajúc si s neskrývaným opovrhnutím tunel v jej uchu. “ Áno, je nutné pripustiť, že každý sme na inom stupni a je možné, že tejto konkrétnej pani sa podarilo narodiť sa „kravou“ v tomo živote -:) Autobs prudko zabrzdil a Rebekin ťažký vak sa ocitol na podlahe a ona v snahe zachytiť ho, pristála medzi tučnými stehnami panej z nevraživým pohľadom. V záchvate vnútorného smiechu sa nedokázala jednoducho vymaniť z tohto zovretia hustej hmoty a napriek gestikulácii spolucestujúcej, jej chvíľu trvalo, kým sa pozbierala. Za sebou počula spleť nadávok a zadúšajúc sa smiechom sa postavila s vakom k zadným dverám. Ešte pár zastávok.

Rebeka chodila na stavebnú priemyslovku.Nieže by ju bohvieako bavila, ale rodičia to považovali za celkom dobré povolanie v tejto dobe, určite lepšie ako keby skončila umeleckú priemyslovku, na ktorú chcela ísť. Otec túto myšlienku zabil v zárodku v „Deň otvorených dverí“ na škole, keď z hrôzou v očiach sledoval voľnomyšlienkársky prístup umeleckého riaditeľa, ktorý pri príhovore k rodičom pohadzoval hrivou dlhých hustých vlasov. Všetky dievčatá z neho boli namäko -:), už len preto by sa na tú školu oplatilo ísť -:)) No nič. Na stavebnej sa dalo prežiť, niektoré veci ju aj trochu bavili, napríklad domáce projekty, ktoré v sebe niesli aspoň kúsok tvorivej činnosti. Napríklad taký domáci projekt, ktorý mal pojednávať o výnimočnej stavbe na Slovensku. Išlo o aktuálne najmodernejšiu halu, v Nízkych Tatrách, pre chov hoväzdieho dobytka.Pri spisovaní dôležitých údajov z materiálov, sa nevyhla opisovaniu viet, ktoré odrážali pohľad dnešných ľudí na chov kráv. Výnimočne absurdný sa jej zdal odsek, kde bol popisovaný moderný dizajn budovy , ktorá “ vďaka zeleno-šedej farebnej kombinácii príjemne zapadá do okolitej krajiny a nepôsobí rušivo. “ To iste -:)) Ale úplne do kolien ju dostal popis, kde autor článku použil súvetie “ architektonický vzhľad a moderný dizajn panelových bočných stien s protiprievanovými clonami , ktoré zaisťujú príjemnú klímu v kravíne aj v priebehu horúcich letných mesiacov a zvyšujú komfort pre ustajnený dobytok. A navyše ( to pozor !) poskytujú výhľad do okolitej hornatej krajiny …-:) kravám „

Keď Rebeka vystúpila, cestujúci živo začali debatovať o tom, že takéto indivíduá by vôbec nemali cestovať so slušnými ľuďmi. Tunely v ušiach, pestrofarebné vlasy a tetovania, bižutéria, im ešte hodnú chvíľu dávali možnosť spoločného rozvíjania teórie o tom, kto vlastne bola táto dievčina  ktovie čo mala v tom vaku. Možno bezdomovkyňa, narkomanka…

Rebeka už medzitým kráčala poľným chodníkom za mestom ako každý piatok. Sem tam si pristúpila dlhú sukňu a neustále sa usmievala na všetko okolo. Ak fakt bola v niektorom živote kravou -:) nevadí, hlavne, že jej neostali žalúdky, inak je to v pohode -:) Zabočila doprava a už z diaľky uvidela havkáčov miestneho útulku, ktorí vrtiac chvostíkmi a štekajúc jeden cez druhého vítali svoju kamarátku. Ako každý piatok aj teraz vedeli, že o chvíľu vyberie z vaku všelijaké dobroty a spolu oslávia predvíkendové popoludnie. Slniečko svietilo a vo vzduchu sa niesla vôňa tráva, ktorá ju opájala -:)

Zdieľajte ...