Nice , vysnívaná dovolenka

Dovolenka v Nice bola pre Renátu pomyselným bodom, kde mali končiť nekonečné dni pracovného kolotoča jej manžela a ktorý prinášal závan nádeje spoločne strávených chvíľ, ktorých bolo počas roka žalostne málo. Ako úspešnému podnikateľovi sa jeho vražedné pracovné tempo zdalo normálne a adrenalín, ktorý s ním bol spojený sa stal pre neho až drogou. Už pri myšlienke na obrázky Azúrového pobrežia sa u Renáty prebúdzali romantické predstavy a verila, že táto dovolenka jej vynahradí všetko počas roka zmeškané. Romanom naplánovaný výlet do Monaca ju síce potešil, ale v tejto dobe podobné značkové obchody už bývali vo všetkých destináciách, počínajúc Viedňou, kam chodila na kávu s kamoškami. Prístav ju očaril, nádherné jachty prezentujúce individuálne bohatstvo svojho majiteľa, nablýskané paluby s koženými sedačkami a šampanským na stolíkoch z drahého exotického dreva. V pozadí vysoké budovy naskladané na sebe a týčiace sa na kopci ju ohurovali svojou veľkoleposťou. Renáta si uvedomovala, že závoj prosperity zahalil toto miesto do takmer nereálneho oblaku vnímania. Pred kasínom Monte Carlo okrem uniformovaných mužov, všetci ľudia podliehali tomuto oblaku a kráčajúc ako vo sne vpíjali do seba tento pocit jedinečnosti. Do toho vôňa tropických rastlín a máme tu „Raj na zemi“. Renátin vysnívaný raj na zemi sa blížil dátumom, kedy mali s Romanom naplánovaný deň polihovania na pláži a spoločného trávenia dovolenkových chvíľ.Ďaľšie dni sa zastavili v Canes, Grasse a iných miestach, odkiaľ si zadovážili množstvo fotodokumentácie, ktoré budú ukazovať známym, keď sa vrátia na Slovensko. Renáta začínala byť unavená a dychtila po dni strávenom s Romanom, ktorý by neniesol žiaden zámer. Len tak ležať a cítiť sa…

Piatok ráno mal Roman pracovný telefonát, takže ako vždy Renáta šla na pláž sama aby ho tam čakala. Zobrala si časopisy a pomalým krokom zamierila na súkromnú pláž rovno za promenádou, blízko hotela Negresco. Pláž patrila hotelu a ako veľa podobných tu, bola označená a tiež k nej patrila obsluha, slnečníky a ležadlá, aj stolíky s vedierkom na šampanské alebo víno. Zaľahla a nasadila si slnečné okuliare. Okuliare zakryli jej zvedavé pohľady na okolitých návštevníkov a tiež slzičky, ktoré vyronila, uvedomujúc si že deň D ako vždy nenastal a Roman opäť uprednostnil prácu pred časom stráveným len s ňou. Ako vždy.

Napravo od nej ležala kurpulentná dáma, ktorá sa opaľovala hore bez. Vo chvíli, keď Renáta došla na lehátko, žena kývala na čašníka v tmavom obleku ( Renáta nechápala ako môže v tejto horúčave vydržať na tomto slnku ). Profesionálny postoj s bielym obrúskom prehodeným cez ruku, podávajúc žene ponukový list, tváriac sa, že nevidí ženine obrovitánske prsia…Renáta sa musela usmiať. Žena bola nemka a objednala si porciu mušlí. Renáta práve túto dobrotu nemusela a začala premýšľať, či nezmení ležovisko, aby bola ďalej od prenikavého „zápachu“ tohto jedla. Ešte chvíľu vnímala, ako si žena komicky opiera ponukový list o svoje prsia a nadradene hovorí čosi vtipné čašníkovi. Naľavo do nej ležal tiež zaujímavý pár, on starší anglicky hovoriaci muž, takmer albín, s preriednutými vlasmi, silnejší. Ona štíhla čierna žena. Renáta nevedela odhadnúť jej vek, telo tejto ženy vyžarovalo krehkosť gazely a v pohyboch jej šije bolo čosi zraniteľné. Keď pár vstal, aby si urobil foto pri mori Renáta ešte chvíľu sledovala pohyby gazely  a všimla si tiež, že žena hovorí po francúzsky. Keď sa Renáta obzrela za seba hľadajúc v diaľke siluetu Romana, do zorného poľa jej vošiel moslimský pár. On svalnatý muž s iskrami v tmavých očiach, v krátkych gatiach, ktoré mu odhaľovali svalnaté lýtka. Ona v úzkych rifliach, zahalená v tunike a s jemnou šatkou na vlasoch, pod ktorou bolo možno predvídať krásu, ktorá sa odrážala v krásnych čierne orámovaných očiach.Renáta si chvíľu predstavovala ako sa môže cítiť takto naobliekaná a sledovala ich, ako sa usalašili pod jenou z pálm. No, proti gustu žiaden dišputát. Pozorovaním diania na súkromnej pláži strávila celý deň. V honosnej oáze bohatých a krásnych, len vedierko so šampanským pripomínalo, že tu mali byť dvaja. Dala si ľahkú večer, ktorú pripísali na ich hotelový účet a zamierila do hotela. Romantika sa nekonala. Koniec dovolenky prebehol štandardne a o týždeň už ukazovala v ich velikánskom byte kamoškám fotky, z jej vysnívanej dovolenky. Rozprávajúc im zážitky zo súkromnej pláže sa spoločne  pobavene smiali popíjajúc drinky.

Keď byt stíchol a ona sa unavená ponorila do pohovky, vynorila sa jej v mysli ešte jedna príhoda. Nechala si ju vo svojom súkromnom albume, aby ju mohla dookola prežívať a púšťať si ju ako film. Mala v úmysle púšťať si ju toľkokrát, koľkokrát bude potrebovať, aby potom dokázala otvoriť pomyselné dvere. Keď odchádzala ako posledná z pláže a čašníci skladali slnečníky a stolíky, na okraj pláže prišla dvojica mladých Indov. Takých tu bolo veľa, chlapci aj dievčatá tu pracovali v kuchyniach veľkých hotelov a von vychádzali až po stíchnutí dňa. Renáta sa udivene dívala na pár v pozadí so zapadajúcim slnkom. Ako z Boolywoodskeho filmu. Ona skláňajúc hlavu na jeho rameno, on v jednoduchej košeli, obaja bosí po členky vo vode, túliac sa k sebe. Usmievajúc sa na seba a zapadajúce slnko, žiara ich zahaľovala do čoraz ružovšej farby. Ani jeden z nich si nevšímal honosné okolie. Renáta na nich hľadela ako prikovaná a pohľad na nich neúprosne, pomaly vrstvu po vrstve, odlupoval prázdnotu posledných rokov jej života. Tých rokov, ktoré jej ostatní závideli a vyzerali najfarebnejšie  a najskutočnejšie. Pochopila, že žila len v umelo vytvorenom sne, z ktorého môže otvoriť dvere len ona sama.

Doliala si červené víno a vstala s pohárom v ruke, kráčajúc mäkkým bielym kobercom, ku kabelke. Otvorila diár a nalistovala číslo právnika, známeho jednej známej.

Ťukajúc do mobilu siahla rukou po kľučke tých dverí…

Zdieľajte ...